|
|
|
|
Ď
u r k o v á
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1427
Gevrkuagasa, 1773 Gyurko,Gyurkow, 1786 Gyurko, 1808 Gyurkó, Djurkow, Jurkow,
Dzurkow, 1873 Gyurkó,1958 Ďurková
Administratívne
začlenenie:
Župa Šarišská, Košická
1923-1928,Šarišsko-zemplínska 1940-1945, okres Lipany do 1O.12.1922, Sabinov
l922-l96O, Prešov
1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa
Miestne
časti: Rovinka,
Dufart, Dvor
Počet obyvateľov:
1787
- 180, 1828 - 198, 1961 - 306, 1970 - 424, 1980 - 360, 1991 - 275
1921
- 27
d.
1991-
68 d, 275 obyv.: 271 s, 1 n, 3 ro, 49 rk, 208 gk, 7 bv, 11 ne
Výmera
chotára: 398 ha
Dejiny
Najstaršia
správa o Ďurkovej je z r. 1427. Vtedy tamojšie sedliacke domácnosti
boli zdanené od 11 port. Dedina patrila k hradnému panstvu Plaveč. Maďarský
názov dediny dokumentuje, že obec vybudoval šoltýs Ďurko s usadlíkmi podľa
zákupného práva. V písomnostiach zo 16. st. sa vyskytuje pod názvom Ďurko.
Dedina vznikla v slovenskom jazykovom prostredí a šoltýs bol slovenského pôvodu.
Vznik obce možno predpokladať v 14. st. V 2. pol. 15. a zač. 16. st. väčšina
sedliakov stratila pozemky a časť upadla na želiarov. R. 1567 tu hospodárilo
5 domácností na polovičných usadlostiach. V r. 1600 okrem obydlia šoltýsa
bolo obývaných 8 poddanských domov. Koncom 16. st. bola malou dedinou s
poddanským obyvateľstvom zväčša rusínskeho pôvodu. R. 1787 mala 22 a r.
1828 21 domov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka,
bol i zruční kolári, tesári, stolári. R. 1828 sa uvádza ako osada obce
Plaveč. 1.5.1873 získala železničné spojenie otvorením prevádzky na železnici
Prešov-Orlov. Po r. 1918 si zachovala poľnohospodársky ráz. 17. 8.1944 pri
Ďurkovej partizáni vyhodili železničný most. Osada bola oslobodená 22.
1.1945. Ako obec vznikla r. 1958 osamostatnením osady Ďurkov od obce Plaveč a
premenovaním na Ďurková. Po r. 1945 zaznamenala premeny vo všetkých
oblastiach života.
Pamiatky
Kostol
sv. Valentína / gréckokat./, renesančný, z 2. pol. 16. st., r. 1726 čiastočne
prestavaný, okolo r. 1810 prestavaný na sýpku, r. 1815 obnovený na kostol a
r. 1927 opravený, jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria. Nad západnou
valbou strechy hranolová strešná vežička.
Hlavný
oltár, barokový, z pol. 18. st. Upostred oltára sú 2 olejomaľby na plátne.
Plastika
Kristus na kríži, polychrom. ľud. drevorezba z konca 19. st.
Obraz
sv. Barbora na skle, z pol. 19. st. /56,5x38/.
Obraz
na skle Kristus na kríži, podklad tvorí zrkadlo /43,5x34/.
|
