Poznáte príbeh Kaspareka? Minimálne počas Ľubovnianskeho jarmoku ste sa s legendou o ňom stretli. Hlavnou postavou historických udalostí z roku 1718, o ktorých sa zmieňuje aj Matej Bel, je ľubovniansky mešťan a obchodník s vínom Kasparek, ktorý bol obvinený z krádeže súdka zlatiek.
Maďarský spisovateľ Kálmán Mikszáth v knihe Ľubovnianske strašidlo opisuje súdny proces s Czernického ,,bandou“ razičov peňazí. Súdne spisy vo varšavskom archíve vraj vážia viac než metrák. Všetko to začalo, keď Czernickému otec nedal súhlas na sobáš s chudobnou Máriou Jablonskou, ale pobádal ho do vyššej spoločnosti, keďže mal v pivnici sud zlata. To podnietilo chlapca raziť falošné zlatky a vymieňať ich za otcove pravé. Do toho sa priplietol Kasparek, ktorý si z Varšavy do Ľubovne priviezol práve tento súdok zlata. Aféra s razičmi peňazí, do ktorej sa zaplietlo 65 ľudí, nakoniec siahala od Krakowa po Starú Ľubovňu. Kasparekov príbeh spracoval vo svojej „historickej detektívke“ Spišské tajomstvo Jožo Nižnánsky. V jeho interpretácii skutočných historických udalostí našli peňazokazci úkryt v baniach blízko mesta.
Dnes málokto vie, že bradlovom pásme nad Podsadkom skutočne nájdeme staré mangánové bane. Banské diela sa nachádzajú povyše občasného jazierka „Pod baňou“, v blízkosti lesnej cesty. Otvor šachty má obdĺžnikový tvar a kolmo pokračuje do hĺbky 10,5 m. Z dna šachty banské dielo pokračuje do prekvapivo veľkej komory (šírka asi 6m, výška 5m a dĺžka 9m). Prieskumom lokality sa v rokoch 1997-1998 zaoberali amatérski prieskumníci F. Kuľka a J. Kuľka zo Starej Ľubovne. Šachta bola potom ešte raz preskúmaná v rokoch 1998-1999 a v roku 1999 S. Pavlarčík, F. Kuľka a J. Kuľka zverejnili výsledky svojho výskumu. Ešte predtým údajne bane preskúmali hľadači legendárnej Mesačnej jaskyne.
0 Comments