Mapa stránok    Vyhľadávanie na stránke    Spýtajte sa knižnice     Kontakty

Ľubovnianska knižnica
Stará Ľubovňa

▲   O knižnici ▲   Služby ▲   Katalóg ▲   Podujatia ▲   Edičná činnosť ▲   Obecné knižnice


   

 

 

Michal Murcko: Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa

 

■     Hlavná stránka

▲   Edičná činnosť

 

►     ANDREJOVKA
►     ČIRC
►     ĎURKOVÁ
►     HAJTOVKA
►     HALIGOVCE
►     KOZELEC
►     HNIEZDNE
►     HRANIČNÉ
►     HROMOŠ
►     CHMEĽNICA
►     JAKUBANY
►     JARABINA
►     KAMIENKA
►     KOLAČKOV
►     KYJOV
►     LACKOVA
►     LEGNAVA
►     LESNICA
►     LITMANOVÁ
►     LOMNIČKA
►     ĽUBOTÍN
►     MATYSOVÁ
►     MALÝ LIPNÍK
►     MNÍŠEK
►     NOVÁ ĽUBOVŇA
►     NIŽNÉ RUŽBACHY
►     OBRUČNÉ
►     ORLOV
►     PLAVEČ
►     PLAVNICA
►     PODOLÍNEC
►     PUSTÉ POLE
►     PRAMENE
►     RUSKÁ VOĽA
►     ŠAMBRON
►     ŠARIŠSKÉ JASTRABIE
►     HRAD ĽUBOVŇA
►     PODSADOK
►     STARÁ ĽUBOVŇA
►     STARINA
►     STRÁŇANY
►     SULÍN
►     ÚDOL
►     VISLANKA
►     VEĽKÁ LESNÁ
►     VEĽKÝ LIPNÍK
►     VYŠNÉ RUŽBACHY

 

 

Pusté Pole

 

Staré a inojazyčné názvy obce:

1270 Bachamezey, 1470 Baczamezew, 1773 Puszta Mezeo, 1808 Pusztamezo, 1863 Pusztamezo, 1920 Pusté Pole, 1956 Pusté Pole, maď. Pusztamezo.

Administratívne začlenenie:

Župa Šarišská, Košická 1923-1928, Šarišsko-zemplínska 1940-1945, okres Lipany do 10.12.1922, Sabinov 1922-1960, Prešov  1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa.

Miestne časti:

Hore Berežniakami, Hore výhonom, Kúty, Polemčiarka, Roveň, Stanica, Stará dráha. 

Počet obyvateľov:

1961 - 272, 1970 - 315, 1980 - 292, 1991 - 240.

1921- 21 d.

1991-67 d, 240 obyv.: 239 s, 1 m; 203 rk, 30 gk, 7 ne. 

Výmera chotára: 324 ha.

 

Dejiny

Vzhľadom na diametrálne stanoviská PhDr. J. Beňku, CSc., a prof. PhDr. F. Uličného, DrSc. na počiatok a historický vývoj Pustého Poľa uvádzame stanoviská oboch historikov. 

Stanovisko PhDr. Jána Beňku, CSc.:

Beňko J.: Osídlenie severného Slovenska, Košice, Východosl. vydavateľstvo 1985. 

s. 198:

„V r. 1270 Štefan V. prívržencom svojho otca Bela IV., 7 synom Detrika a ich spoločníkom, Moholovmu synovi Štefkovi, Mikulášovmu synovi Jánovi a jeho bratom Eugenovi a Petrovi daroval kráľovské loviská so všetkými prináležitosťami za zásekmi blízko hraníc s Poľskom nazývané Bachamezey et Turkeley. Formulácia donácie jasne hovorí o tom, že okrem "Bachamezey" - Strážneho Poľa, dnes Pustého Poľa a dediny Kamenica na tomto majetku jestvovali aj ďalšie menšie osady... Nesporná je existencia Strážneho Poľa a existencia Kamenice... Bachamezey všetci doterajší bádatelia neadekvátne poslovenčujú na Bačovo Pole. Termín bača sa u nás udomácnil až v súvislosti s príchodom Valachov od 14. st. vo význame valašského gazdu, majiteľa salaša. Podľa P. Ratkoša dá sa tu skôr hovoriť o Strážnom Poli /nem. vachen, bachen, nárečovo bačit./"

 s. 213: 

"Prvými feudálmi Šariša uplatňujúcimi nemecké dedinské právo na svojich majetkoch boli šľachtici z Brezovice a Kamenice. Niekedy začiatkom 14. st. pravdepodobne nemeckými obyvateľmi zo svojich starších rodových majetkov na Spiši dosídlili staršie dediny:... i Strážne - Pusté Pole."

s. 215:

"Na tých istých základoch nemeckého práva prebiehalo dosídľovanie aj na hradnom panstve Plaveč. V r. 1325 jeho majiteľ Filip Druget potvrdil dohodu s Mikulášom, šoltýsom zo Strážneho - Pustého Poľa /de Paschyntow/, podľa ktorej sa šoltýs Mikuláš podujal založiť novú osadu v údolí Plavnického potoka."

 s. 215: 

"V r. 1322 Filip Druget dal Hilcmanovi zo Strážneho - Pustého Poľa právo vyklčovať les vedľa potoka Ľubotín a založiť tam osadu."

„V portálnom súpise z r.1427 /P. P. malo/ už len 9 usadlostí patriacich panstvu Kamenica, čo znamená, že už zač. 15. st. sa vyľudňovalo. Poslednýkrát pod menom Baczamezev je osada doložená v roku 1470." 

Stanovisko prof. PhDr. F. Uličného. DrSc.: 

Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša, Košice, Vychodosl. vydavateľstvo 1990. s. 19:

"Miestny názov Bachamezey v zmysle Bačovo Pole poznáme najskôr z listiny Štefana V. z roku 1270. Štefan V. listinou potvrdil, že Bachamezey a Kamenicu ako súčasť kráľovského poľovníckeho revíru daroval synom Detrika a jeho príbuzným. V r. 1287 Jágerská kapitula potvrdila dohodu medzi synmi Detrika, vlastníkmi panstva Kamenica a Rikolfom a Polanom, vlastníkmi panstva Torysa, o priebehu hranice medzi ich panstvami. V súvislosti s vytyčovaním hranice sa dozvedáme o krajinskej ceste, vedúcej z Bachamezey do Plavča. V r. 1289 Spišská kapitula z poverenia Ladislava IV. opätovne ohraničila územie panstva Torysa. Pri popise hranice sa dozvedáme o lúke patriacej k Bachamezey a opäť o krajinskej ceste z Bachamezey do Plavča. 

Z uvedených správ možno zistiť, že súčasťou územia Bachamezey bolo pole, ale aj lúka, a že tvorilo majetkovú jednotku. Už z týchto faktov vyplýva predpoklad o existencii Bachamezey v 2. pol. 13. st. Avšak jej existenciu nesporne dokazuje skutočnosť, že Bachamezey bola významným sídliskovým objektom na krajinskej ceste vedúcej z údolia Torysy cez Plaveč do údolia Popradu.

Písomnosti z 13.-16. st. uvádzajú názov tejto dediny v maďarskom tvare Bachamezey, ktorý je zložený z osobného mena Bača a maďarského slova mezo = pole. Prisvojovacie spojenie slov svedčí o vlastníckom vzťahu inak neznámeho Baču k uvedenému územiu a dedine Bachamezey. Na základe uvedeného vzťahu možno pripustiť, že dedina Bachamezey vznikla do polovice 13. st. ako zemianska dedina, alebo Bachamezey bol novým názvom pre staršiu dedinu odvodený od vlastníckeho vzťahu Baču k príslušnej dedine. Bachamezey bola v 2. pol. 13. st. majetkovou súčasťou panstva Kamenica. Od r. 1270 nepretržite a ešte aj v 16. st. zostala súčasťou panstva Kamenica a vo vlastníctve šľachticov z Kamenice a ich príbuzných. V r. 1427 boli poddaní z dediny Bachamezey zdanení od 14 port. Bachamezey patrila k stredne veľkým dedinám. Okolo pol. 15. st. dedina Bachamezey postupne zanikala. Príčinou mohla byť živelná pohroma, alebo úplné odsťahovanie sa tamojších poddaných, možno aj pod vplyvom posádok bratríkov v blízkom okolí. Konc. 15. st. a v 16. st. dedina Bachamezey už neexistovala. Ba v neskorších písomnostiach sa názov Bachamezey už vôbec nevyskytuje. Zánik dediny Bachamezey a spustnutie katastra sa prejavil v tvorbe nového názvu poľa, územia a napokon osady Pusté Pole /Pusta Mezeo/, ktorý sa nepochybne viaže k územiu bývalej dediny Bachamezey. S názvom Puszta Mezeo lokalizovateľným do osady Pusté Pole sa stretávame v 17. st. Z uvedených dôvodov polohu zaniknutej dediny Bachamezey predpokladáme v blízkosti dediny Pusté Pole."

 

x   x   x   x   x   x

Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom. Otvorením prevádzky na železnici Prešov - Orlov 1. 5.1873 osada získala železničné spojenie. Po r. 1918 sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. Počas 2. svetovej vojny v okolí P.P. operovali viaceré partizánske skupiny. 20. 8. 1944 tu partizáni vyhodili do povetria cestný most. P.P. bolo oslobodené 22. 1.1945. Obec vznikla 15. 1.1956 odčlenením od obce Krivany. Po oslobodení boli v P. P. postavené nové rodinné domy, škola, miestne komunikácie a ďalšie stavby.

 

Pamiatky

Kostol Ružencovej P. Márie, /rímskokat./ postavený v r. 1935-1936. Na strope je obraz Panny Márie s Ježišom, namaľovaný r. 1977. R. 1993 bol prestavaný interiér kostola.

 


© Ľubovnianska knižnica
Posledná aktualizácia:  11. október 2011