|
|
|
|
Lomnička
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1294
Parva Lompnicha, 1329 Kuslomnicha, 1511 Kiskalomnic,
1773 Kis-Lommnitz, Klein-Lomnitz, 1786 Kisch-Lomnitza, Klein-Lumnitz, 1808 Malá
Lomnica, Lomnička, Kis-Lomnicz, Klein Lomnitz,
1863 Kislomnic, 1920 Lomnička, 1948 Lomnička, maď.Kislomnic, nem.
Kleinlomnitz.
Administratívne
začlenenie:
Župa Spišská, Podtatranská
1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Stará Ľubovňa do 1960, Poprad
l960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa.
Počet
obyvateľov:
1787
- 492, 1828 - 1160, 1869 - 1016, 1880 - 913, 1890 - 824, 1900 - 843, 1910 - 701,
1921 - 674, 1930 - 767, 1940 - 845, 1948 - 508, 1961 - 558, 1970 - 689, 1980 -
782, 1991-972.
1921
- 168 d, 674 obyv.: 9 čs, 665 n; 140 rk, 530 ea, 3 iz, 1 iné.
1991
- 92 d, 972 obyv.: 215 s, 756 ro, 1 u; 940 rk, 25 bv, 7 ne.
Výmera
chotára: 957 ha.
Dejiny
Obec sa prvýkrát spomína
r. 1294 pod názvom Parva
Lompnicha. Založili ju na základe nemeckého práva Gorgejovci, ktorých
poddanskou obcou zostala počas celého obdobia feudalizmu. R. 1787 mala 114 a
r. 1828 161 domov. Konc. 18. st. tu bolo plátenícke bielidlo. V r. 1813 a 1867
obec z veľkej časti vyhorela. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom.
R. 1902 bolo v obci založené Potravné družstvo. Po r. 1918 zamestnanie obyvateľstva
sa nezmenilo. Koncom r. 1944
a zač. r. 1945 väčšina obyvateľov nemeckej národnosti evakuovala s
ustupujúcim nemeckým vojskom. Obec bola oslobodená 25. 1.1945. Revolučný národný
výbor bol utvorený 26. 1.1945 - predseda Ján Gurnik, podpredseda Samuel
Marhevka, tajomník Mikuláš Dudinský. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, z 245
hlasov získala 169, KSS 74 a Strana slobody 1 hlas. Po oslobodení obyvatelia
nemeckej národnosti, okrem vylúčených z odsunu, boli odsunutí do
Nemecka. Obec bola postupne osídlená obyvateľmi z okolitých obcí a rómskym
obyvateľstvom. JRD založené r. 1950 bolo neskôr zlúčené s JRD Podolínec.
Po
r. 1945 bol v obci zavedený telefón, elektrická sieť, miestny rozhlas, verejné
osvetlenie a postavený kultúrny dom /1969/, materská škla, budova
Jednoty ŠD, požiarna zbrojnica,
upravovňa vody pre obec a mesto Podolínec a objekty JRD.
Pamiatky
Kostol
sv. Kataríny /rímskokat./, ranogotický, z r. okolo 1300, v 18. st.
zbarokizovaný, klasicisticky upravený, jednoloďový so štvorcovým presbytériom.
Z gotických architektonických detailov sa zachoval vchod do sakristie, gotické
pastofórium s trojlistovým uzáverom a bohato zdobený južný portál lode
so zvyškami kamenného ostenia s prútmi hruškovej profilácie.
Bočný
oltár, z pol. 18. st., s neskorogotickou plastikou Ukrižovaného z r.
1520,
pravdepodobne práca majstra Pavla z Levoče.
V nadstavci oltára je baroková kópia neskorogotickej sochy sv. Kataríny.
Kazateľnica
- neskorobaroková, z 1. pol. 18. st.,
polychrómovaná drevorezba na parapete so sochami 4 evanjelistov.
Krstiteľnica,
klasicistická, zo zač. 19. st. polychrómovaná drevorezba.
Monštrancia,
gotická, z 1. pol. 15. st., doplnená v 17. st., pozlátené striebro.
Kallch
- barokový, z 1. pol. 18.st., pozlátené striebro.
Pacifikál
- barokový, z pol. 18. st., pozlátené striebro.
Lavica
patronátna - z r. 1783, neskorobaroková drevorezba.
Najvýznamnejšie
umelecké dielo kostola socha Madony z obdobia okolo r. 1430, ktorá patrí
k najkrajším prácam na Slovensku, bola r.1973 odvezená do SNG v Bratislave.
K nej patriace menšie sochy sv. Barbory, Kataríny, Doroty a Margity boli pôvodne v bočných výklenkoch oltárnej skrine, ktorá sa
nezachovala.
Reliéfy
Traja králi a Obrezanie, z 1. pol. 15. st., pochádzajú z iného oltára, ale
pravdepodobne z dielne majstra predchádzajúcich plastík.
Svietniky
/2 ks/, barokové, zo zač. 18. st.. polychrom. drevorezba.
Svietniky
/ 2 ks/,
rokokové, z 2. pol. 18.st., polychrom. drevorezba.
Osobnosti
Jakub
Melcer /16.5.1782 Poprad - 15.2.1883 Lomnička/,
ev. farár v Lomničke /od 1811/, biograf,
etnograf, autor monografie o spišských Sasoch.
Terézia
Vansová /18. 4.1857 Zvolenská Slatina - 10.10.1942 Banská Bystrica/, spisovateľka,
podpredsedníčka spolku Živena, redaktorka Dennice. V Lomnické žila a pôsobila
v r. 1875-1882.
|
