|
|
|
|
Legnava
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1427
Langnow, 1773 Legnava, Lagnó, Legnau, 1786 Lagno, Legenau, Legnava, 1808 Lehňava,
Lagnó, Legno, Legenau, Legnava, 1863 Lagnó,
1907 Hosszúvágás, 1920 Legnava, 1927 Legnava, maď. Lagnó, Hosszúvágás, nem. Legenau ,
Langhaw.
Administratívne
začlenenie:
Župa Šarišská, Podtatranská
1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Lipany do 10.12.1922, Stará Ľubovňa
1922-1960, Prešov 1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa.
Miestne
časti: Ku krompaskému, Na Kút, Výhon.
Počet
obyvateľov:
1787
- 298, 1828 - 445, 1869 - 468, 1880 - 503, 1900 - 460, 1910 - 437, 1921 - 485,
1930 - 461, 1940 - 473, 1948 - 440, 1961 - 445, 1970 - 356, 1980 - 205, 1991 -
220.
1921
- 107 d, 485 obyv.: 76 čs, 393 r, 12 ro, 4 cudz.; 9 rk, 472 gk, 4 iné.
1991
- 65 d, 220 obyv.: 145 s, 1 m, 13 ro, 44 rs, 8 u, 9 iná; 24 rk, 142 gk, 2
pr, 44 bv, 1 iné, 7 ne.
Výmera
chotára: 863 ha.
Dejiny
Obec založili po
r. 1366, keď kráľ Ľudovít I. dal
šľachticovi Jakubovi zalesnené územie medzi dedinami Starina, Orlov,
Andrejovka a riekou Poprad, aby tam vznikla dedina. Najstaršia správa o obci
je z r. 1427. Vtedy mala zdanených 7 part a patrila panstvu Brezovica. V písomnostiach
15. a 16. st. sa vyskytuje ojedinele pod názvom Legnava, častejšie v maďarizovanom
Langno, Lagno a pod nemeckým názvom Langhaw. Nemecký názov prezrádza, že
sídlisko vybudoval i usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva. Listina
z r. 1440 dokladá, že vtedy v obci žili valasi. V 15. a 16. st. patrila šľachticom
z Brezovice. Šoltýstvo sa v obci udržalo do 16. st. V r. 1600 sídlisko pozostávalo
zo 16 obývaných poddanských domov. Konc. 16. st. bola stredne veľkou dedinou
s výlučne poddanským obyvateľstvom zväčša rusínskeho pôvodu. V 17. st.
patrila Semseyovcom, v 18. st. Szirmayovcom. R. 1787 mala 41 a v r. 1828 59
domov.Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, chovom oviec, pracovali v
lesoch. Po r. 1918 obyvatelia boli roľníci, chovali dobytok, tkali plátno. V
septembri 1939 prišlo do obce vojsko Slovenského štátu, ktoré obsadilo
susednú Muszynu. Počas SNP obyvatelia podporovali partizánov. 15.10.1944 obec
obsadilo nemecké vojsko a umiestnilo v nej zajatcov. Obec bola oslobodená 24.
1.1945. Počas bojov bola obec zasiahnutá delostreleckou paľbou. Revolučný
národný výbor bol utvorený 2. 2.1945 - predseda Michal Štefančík,
podpredseda Mikuláš Bača, tajomník Mikuláš Lisý. Vo voľbách r. 1946 zvíťazila
KSS, z 274 hlasov získala 222, DS 49, Strana práce 3 hlasy. V r. 1947 optovali z
obce do ZSSR 4 rodiny. JRD založené 28.8.1952 sa 1.10.1953 rozpadlo.
Po
oslobodení bola zavedená autobusová doprava /1953/, elektrická sieť /1958/,
verejné osvetlenie /1959/, vodovod /1963/, miestny rozhlas /1963/ a postavené
mosty, chodníky, prírodný amfiteáter, nové rodinné domy, pamätník
osloboditeľom, budova Jednoty SD /1955/, regulovaný potok /1977/ a ďalšie
stavby.
Pamiatky
Kostol
sv. Jána Krstiteľa /gréckokat./, z r. 1883, neoklasicistický, s polygonálnym
uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do štítového priečelia, na fasáde nárožná rustika a pilastrové členenie.
Vnútorné zariadenie z čias stavby kostola.
Obraz
sv. Cyril a Metod, olej na plátne /195x115/, sign. Pavel Bogdanský 1884.
Kaplnka,
asi 1 km od obce, ktorú postavil r.1760
Tomáš Szirmay.
Osobnosti
Mikuláš
Beskid /29.6.1893 Boldogkováralja
- 10.12.1947 Košice/, gréckokatolícky
farár v Legnave /1922-1927/, historik, autor maďarsko - ruského slovníka a historických prác o Karpatskej Rusi,
o básnikovi J. I. Stavrovskom - Popradovi, A. V. Duchnovičovi a T. G. Masarykovi.
|
