Mapa stránok    Vyhľadávanie na stránke    Spýtajte sa knižnice     Kontakty

Ľubovnianska knižnica

Stará Ľubovňa

Michal Murcko: Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa

Hniezdne

Staré a inojazyčné názvy:

1286 Gnezda, Knysen, 1288 Gnezna, 1292 Gnezdna, 1303 Knezin, 1311 Gynisna. 1408   Gnezda, Knysna, 1786 Kniesen, Gnazda, 1808 Gňazda, Gnézda, 1863 Gnezda, 1920 Gniazda, 1927 Gňazdá, 1948 Hniezdne, maď. Gnézda, nem. Gniesen

Administratívne začlenenie:

Župa Spišská, Podtatranská 1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Stará Ľubovňa do 1960, Poprad 1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa

Počet obyvateľov:

1828 - 1340, 1869 - 1186, 1880 - 1295, 1890 - 1168, 1900 - 1110, 1910 - 1080, 1921 - 1128, 1930 - 1142, 1940 - 1172, 1948 - 1178, 1961 - 1217, 1970 - 1303, 1980 - 1347, 1991 - 1355

1921 - 227 d, 1128 obyv.: 482 čs, 513 n, 13 m, 57 ž, 63 cudz., 930 rk, 104 gk, 7 ea. 87 iz. 

1991 - 341 d, 1355 obyv.: 1319 s, 4 č, 18 n, 1 p, 1 rs, 1 ro, 8 u, 3 iná, 1091 rk, 60 gk, 2 pr, 5 ev, 17 bv, 3 iné, 177 ne

Výmera chotára: 1807 ha.

Dejiny

Najstaršia správa o obci je v listine z r. 1286, keď Peter a Mysun, synovia Miroslava, predávajú dedičnú škultéciu Jánovi, synovi Roxera z Kežmarku. Založená bola na šoltýskom práve pravdepodobne šoltýsom Mikulášom okolo r. 1270. Patrila medzi staršie slovenské osady, ktoré dosídlili nemeckí kolonisti. Obec bola závislá na mestskom práve Podolínca a jej občania, ako uvádza privilégium Podolínca z r.1292, boli povinní pomáhať pri budovaní jeho opevnenia. R. 1301 kráľ Václav daroval obec Jordánovi z Hrhova. V r.1311 ostrihomský arcibiskup dal obyvateľom a všetkým hosťom z Hniezdneho a Forbasov v cirkevných záležitostiach také práva, aké mali iní Sasi na Spiši. Neskôr bola majetkom panstva Ľubovnianskeho hradu, ktorému musela plniť určené povinnosti. V r. 1408-1410 bola v rukách rodiny Pereniovcov, od r. 1410 v držbe kráľa. R. 1412 uhorsky kráľ Žigmund vydal v Košiciach listinu, ktorou udelil obci mestské výsady, aké užívali iné slobodné mestá. V r. 1412-1772 Hniezdne bolo v zálohu Poľsku. Počas zálohu vyžadovali kapitáni Ľubovnianskeho hradu od obyvateľov Hniezdneho plnenie neobvyklých povinností. Preto poľský kráľ Vladislav vydal 6. 5.1444 listinu, v ktorej prikazuje kapitánovi Ľubovne Stanislavovi a jeho nástupcom, aby od Hniezdňanov vyžadovali len tie povinnosti, na ktoré majú právo. Podobné nariadenie vydal aj poľský kráľ Ján Albert 31.10.1492 kapitánom a oficiálom zámkov v Podolínci a v Ľubovni. Na žiadosť Hniezdňanov poľský kráľ Žigmund August vydal dve významné privilégiá. Prvé 24.12.1562 adresované kapitánom a oficiálom v Ľubovni a „rektorom“ v Hniezdnom, v ktorom prikazuje, aby rešpektovali a neporušovali práva, výsady a slobody Hniezdneho. Druhé, vydané v Lubline r.1566, znovu povyšuje Hniezdne na mesto, včleňuje ho do radu ostatných spišských miest a dáva mu také práva, aké užívali ostatné spišské mestá /slobodne voliť richtára, právo chytať ryby v Poprade, oslobodenie od platenia mýta, právo konať dva výročné jarmoky - 23. 4. na sv. Vojtecha a 24. 8. na sv. Bartolorneja a týždenné trhy každý štvrtok/. Výsady o neplatení mýta potvrdili aj ďalší panovníci /Štefan Báthori 3.11.1578, Žigmund III. 20. 3.1590, 1603 a 1617, August II. 22. 2.1701, August III. 1759, cisár Leopold 14. 9.1669, Ján III. 12.8.1690/. Nemalým bremenom pre obyvateľov Hniezdneho boli povinnosti voči Ľubovnianskemu hradu vyplývajúce z privilégia udeleného r.1566 Žigmundom Augustom. Okrem týchto povinností Hniezdne odvádzalo cirkevný desiatok Spišskej kapitule vo výške 2O fl. Za protihabsburského povstania Františka Rakóciho II., keď jeho vojská r.1703 obsadili celý Spiš, H. stálo na strane Rakóciho. Jeho generál Mikuláš Berčeni 22. 9.1703 vydal H. ochranný list, podľa ktorého nesmeli kuruci vyžadovať od jeho obyvateľov žiadne služby. Po rozdelení Poľska r. 1772 bolo 16 spišských miest prinavrátených do uhorského štátu. Sľub vernosti uhorskej kráľovnej a cisárovnej Márii Terézii zložili richtári St. Ľubovne, Podolínca a Hniezdneho 10.11.1772 v St. Ľubovni. Odvtedy bolo Hniezdne súčasťou uhorskej koruny. Hniezdne, Podolínec a St.Ľubovňa odmietali začlenenie do organizácie 13-tich spišských miest. Keď Kráľovská miestodržiteľská rada 27. 12.1774 rozhodla o ich začlenení do novej organizácie, Hniezdne, St. Ľubovňa, Podolínec sa 2. 2.1775 proti tomuto rozhodnutiu odvolali a žiadali, aby boli ponechané ako slobodné kráľovské mestá. Až nariadením Márie Terézie z 5. 6.1778,keď vzniká Provincia XVI spišských miest, sa jej členmi stali St.Ľubovňa, Podolínec a Hniezdne. R. 1782 došlo v H. k nepokojom, ktorých formálnym dôvodom bol chotárny spor so susedným Kolačkovom o les na vrchu Sypkova. Po zániku Provincie XVI-tich spišských miest v októbri 1884 podalo H. žiadosť o premenovanie na veľkú obec, ktorú ministerstvo vnútra zamietlo. 19.6.1885 mestská rada podala Spišskej župe novú žiadosť, na základe ktorej rozhodnutím zo  6.10.1885 bolo H. zatriedené do kategórie veľkých obcí od 7. 10.1885.Tým prestalo byť H. mestom. Veľkou obcou bolo do 31.12.1924. Po vyhlásení Československej republiky medzi obyvateľstvom bola nejednotnosť v názoroch na zachovanie integrity Uhorska. Slovenské obyvateľstvo bolo za príslušnosť k ČSR. Nemecká časť obyvateľov H. sa zapojila do akcií za utvorenie Spišskej republiky - Selbständige Zipser Republík. 11. 12.1918 obsadilo obec poľské vojsko. Po jeho odchode bol v obci umiestnený 1. prápor 2. československého pluku. Vojnové utrpenie neobišlo ani H. Na rôznych frontoch 1. sv. vojny padli 9 občania, 1 zomrel na následky zranenia a viacerí sa stali invalidmi. Po skončení vojny sa domov vrátili 45 Hniezdňania. Od 1. 1.1926 bolo H. zaradené do kategórie obcí, do ktorej patrí dodnes. V politickom živote obce najsilnejšie pozície mala nemecká kresťansko sociálna strana a Deutsche Zipser Partei. Zač. apríla 1938 bola v obci založená Karpatskonemecká strana - Karpathendeutsche Partei. Po vyhlásení autonómie v obci vznikli nemecké a slovenské fašistické organizácie FS, Deutsche Jugend, HG a HM a po vypuknutí SNP jednotka Heimatschutzu. V obci bola umiestnená nemecká protipartizánska jednotka a 22. 1.1945 prišla maďarská guľometná jednotka. Nemecké obyvateľstvo bolo evakuované do 20. 1. 1945. Ostatní Nemci boli po oslobodení odsunutí do pracovného tábora v Poprade. Evakuáciou Nemcov H. stratilo charakter nemeckej obce, H. bolo oslobodené 24. 1.1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 27. 1.1945 - predseda Ján Ochotnický. Po oslobodení uprázdnené domy boli ONV v St. Ľubovni pridelené presídlencom z Forbas, Jakubian, Jarabiny, Kamienky, Lackovej, Litmanovej, Lesníckej Huty a Šambrona. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS. Z 344 hlasov získala 264, KSS 66, Strana práce 10 a Strana slobody 2 hlasy. Hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo. V hospodárskom rozvoji obce priaznivý obrat nastal v 2. pol. 16. st., z ktorého sú aj prvé správy o hniezdňanských pivovarníkoch, krajčíroch, obuvníkoch a kováčoch, ktorí mali svoje artikuly. Na žiadosť spišského kapitána Petra Kmithu ich potvrdil poľský kráľ Žigmund r. 1551. Cechy vznikli až v neskoršom období. Cech podkúvačov a obuvníkov bol založený 27. 7.1636, pivovarníkov 30.10.1668, krajčírov v pol. 17.st., zámočnícky 18. 7.1724. Okrem týchto cechov boli v Hniezdnom aj iní remeselníci - mlynári, kožušníci farbiari, tkáči, murári, stolári, kolári, mäsiari. V r. 1779 bolo v Hniezdnom 81 remeselníkov, r. 1828 11 majstrov a 4 tovariši a r, 1880 16 remeselníkov. Okrem remesiel dôležitú úlohu v živote Hniezdneho mal obchod. R. 1782 bolo v H. 14 obchodníkov, ktorí obchodovali s meďou, vínom, tabakom, medovinou, antimónom. Tento tovar prepravovali na pltiach po rieke Poprad alebo na vozoch do Varšavy a Gdaňska.

Poľnohospodársky ráz si obec zachovala aj po r. 1918.Tradícia remeselnej výroby sa udržala po celé obdobie 1918-1948. Pracovné príležitosti poskytovala aj obecná dvojgátrová parná píla. Jej nájomcom od 10. 6.1925 do leta 1941 bol Gejza Guttmann a po ňom Gejza Horál. Píla po znárodnení bola včlenená do n.p. Tatranské píly a r. 1950 zlikvidovaná. V obci boli dva mlyny - "malý" a "popradský" a tehelňa. JRD bolo založené v r. 1950. Po oslobodení boli v obci postavené nové rodinné domy, cesty, škola /1961/, most cez Poprad /1982/, futbalové ihriska /1982/, objekty JRD, zavedená elektrická sieť,  miestny rozhlas, vodovod /1985/, kultúrny dom /1988/, upravené priestranstvo bývalých kúpeľov, parkov, urobená regulácia Popradu, Kamienskeho potoka /1988/ a ďalšie stavby. Uvedením železničnej trate Podolínec - Plaveč - Orlov do prevádzky r.1966 získala železničné spojenie.

Požiare a živelné pohromy

Hospodársky život H. bol poznamenaný rôznymi živelnými pohromami. Najstaršia správa o požiari, ktorému padla za obeť značná časť mesta, je z 30. 1.1579. Zo 17. st. je správa o požiari, ktorý vypukol 9.5.1696 v dome Pavla Lomnitzera, zhorelo 96 domov. Z 18. st. sú 4 správy : R.17O6 zhorelo celé mesto aj s kostolom. Požiar založili Karreti a Szepsi. Ďalšia správa je z 22.11.1764. Menší požiar vypukol 20.11.1768 v dome Jána Kschenschiga, pri ktorom zhorelo 5 domov. Osudný bol požiar r. 1870, keď mesto vyhorelo temer do základov. R. 1877 zhorela časť mesta od kostola k malému mlynu. 22. 4.1789 zhorelo 39 domov, celková škoda 39.850 zl. 1. 5.1877 zhoreli 4 domy. R. 1907 zhorela celá severná časť obce od č. 212 a r.1912 celá južná časť s kostolom a vežou. R. 1927 na dolnom konci obce zhorelo 5 domov. Ďalší požiar vypukol v r. 1940. Počas oslobodzovania obce zhoreli dva rady stodôl na dolnom konci obce, ktoré zapálili Nemci. 15. 2.1945 vznikol požiar, pri ktorom zhorelo 23 stodôl. V r. 1958 obec postihla povodeň, pri ktorej bol zaplavený dolný koniec a celá osada na Kempe, strhnutý most cez Poprad do Forbas a most na Kavanci. V r. 1964 vypukol požiar na dolnom konci obce, pri ktorom zhoreli 4 maštale s dobytkom a obec postihli silné búrky, ktoré spôsobili značné materiálne škody.

Spolky

Prvými známymi spolkami boli: Bratstvo sv. Kríža a Bratstvo Panny Márie /r.1792 už nejestvovali/ a Dobrovoľný hasičský zbor založený r. 1877. Jeho prvým veliteľom sa stal Richard Klein.V čase založenia mal 2 ručné striekačky. R. 1912 nemeckí občania založili spolok Konsumgenossenschaft, ktorý vlastnil obchod s miešaným tovarom. R. 1919 bol založený Bauernbund -Zväz roľníkov. V r. 1929 medzi prvými na Spiši vzniklo úverové družstvo - Spar und Darhlerns und Deutsche Raiffeisenkasse. 26. 2.1922 založili v H. Zväz kresťansko-nemeckej mládeže - Christlich deutscher Jugenbund a 17.11.1922 Nemecký kultúrny zväz - Deutscher Kulturverband. 21. 2.1932 bol založený zbor Slovenskej ligy a r.1936 Spolok Charitas. 13. 3.1947 začalo činnosť Potravné družstvo, ktoré 14. 4.1951 bolo začlenené do Jednoty OSD.

Škola

Najstaršie správy o škole sú zo 17. st. Škola bola cirkevná, jednotriedna, od zač. 19. st. dvojtriedna, neskôr trojtriedna. Slovenská trieda bola od šk. r. 1921/22. Druhá slov. trieda bola otvorená v šk. r. 1932/33. Pôvodná škola, ktorá stála pri kostole, bola r. l808 zbúraná. Nová škola bola postavená r. l840. Prvým učiteľom bol Martin Klesch z Levoče /1610-1612/.Ďalší učitelia: Ján Comes, Jakub Nigrini / od r. 1617 / Klaczkovic, Jeremiáš Kopczikovski /1669-1685/, Pavol Severíni /1690-1695/, Daniel Rotarides /1711-172O/. Michal František Petko /l722-1746/, ďalším známym učiteľom je Ján Ignác Cselovský, Jakub Ruzbacki, František Bittner. Po ňom nasledovali - František Matirko, František Juron, Ján Brecz, Valentín Babits, Jozef Juran, Hilár Juran, Vojcsek, Morgenbesser, Viktor Miklóš, Július Hobor, Alexander Kolbay. Po oslobodení sa rímskokat. ľud. škola zmenila na štátnu ľudovú školu a nemecká rímskokat. ľud. škola bola zlúčená so Štátnou ľudovou školou, ktorá v šk. r. 1946/47 bola rozšírená na štyri a v šk. r. 1947/48 na päť tried. 1. 8.1948 vznikla Stredná škola. Jej riaditeľom sa stal Tomáš Sykora.  1. 9.1953 bola zriadená Osemročná stredná škola - riaditeľ T. Sýkora, od r. 1955 do 1975 Tibor Petrík. V r. 1961 bola ukončená výstavba novej školskej budovy, slávnostne otvorená 2. 9. 1961.

Zdravotníctvo

Od vzniku ČSR až do oslobodenia mala obec svojho lekára. Do r.l940 tu pôsobil Hniezdňan Alexander Kottler a po ňom MUDr. Fábry. Vý­nosom Povereníctva zdravotníctva 23.11.1946 bolo v obci zriadené zdravotné stredisko a ako lekár do r.l947 tu pôsobil MUDr. Bauer a po ňom MUDr. Kamil Franek.

Kúpele

V obci boli kúpele, ktoré vznikli pri sírnych prameňoch v 19.st. V r.1920 mal kúpele v nájme Teodor Rúra, od 1.1.1923 Hilar Varadi a od 28.7.1928 Jozefína Nigrinová. R.1923 bol v kúpeľoch postavený tanečný pávilon. Počas nájomnej doby J. Nigrinovej boli kúpele zni­čené požiarom a za  II. svetovej vojny sa zmenili na rumovisko.

Pamiatky

Kostol sv. Bartolorneja apošt. /rímskokat./, klasicistický, jednolo­ďový, postavený na základoch staršieho kostola zač. 19. st. Zo starého zariadenia sa zachovali 4 bočné oltáre.

Oltár sv. Mikuláša, z pol.18.st., polychrómovaná drevorezba. V stre­de stĺpovej architektúry obraz sv. Mikulasa /olej na plátne 120x60/, po stranách 2 plastiky biskupov.

Oltár sv. Jána Krstiteľa, barokový. z r. okolo 17OO, polychrom. drevorezba. V strede oltárnej architektúry obraz sv. Ján Krst. /olej na plátne 12Ox70/

Oltár sv. Anny - barokový, zo zač.18.st.,v strede stĺpovej archi­tektúry obraz sv. Anny /olej na plátne 170xl30/, po stranách dve plastiky anjelov.

Oltár Panny Márie - barokový, zo zač. 18.st., polychrom. drevorez­ba. V strede stĺpovej architektúry obraz P. Márie /135x7O/, v nad­stavci reliéf s postavou sv. Michala, po stranách 2 plastiky anje­lov.

Oltársv. Jozefa - barokový, zo zač. 18. st., polychrom. drevorezba.V stredestĺpovej architektúryobraz sv. Jozefa, na prerušovanom

tympanóne plastiky sv. Jozefa a sv. Antona, nad obrazom plastikyletiacich anjelikov.

Oltár sv. Jána Nepom.- z pol. 18 st., polychrom. drevorezba. V strede oltárnej architektúry obraz.sv.Ján Hepom./olej na plátne 120x60/

Epitaf - z r.l803, leštený mramor.

Cibórium - klasicist., z r.1821.pozlátené striebro.

Kalich – rokokový, z 18.st..pozlátené striebro.

Kalich - barokový, z 18.st.,pozlátené striebro.

Kalich - rokokový, z 2.pol.18.st.,pozlátené striebro.

Kazateľnica - klasicistická, z pol.18.st..pozlátená drevorezba.

Krstiteľnica – klasicistická, z pol.18.st..kamenná,kalichovitéhotvaru. Monštrancia - baroková, z r.1723 od Donáta Szakmáriho, pozlátené striebro.

Pacifikál - barokový, z l.pol.18.st..pozlátené striebro. Pacifikál, barokový, z 2.pol.18.st.,postriebrená meď. Plastiky voľné sv. Peter, sv. Pavol, Kristus na kríži, barok., z pol. 18.st., polychrom. drevorezba.

Osobnosti

Vidor Jurán /30.12.1879 Hniezdne - 5.7.1963 tamže/, učiteľ v Šahách, Krompachoch, správca ľud. školy v Sp. Belej, prozaik, redak­tor maďarskej časti poľovníckeho časopisu Nimród v r.1923-27 a Vadászlapu, maďarskej mutácie časopisu Lovec, zakladateľ prvej poľovníckej organizácie na Slovensku po I. sv. vojne, autor monografie o vlkoch.

© Ľubovnianska knižnica

Posledná aktualizácia:  11. október 2011