|
|
|
|
Veľký Lipník
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1338
Fellyupnik, 1315 Lypnice, 1330 Lupnyk, 1338 Fel Lwpnyk, Olupnyk, 0lupnuk,
Wylupnuk, 1396 Lyndoua, Lyndnou,
1773 Lipnik, 1786 Lipnik,
1808
Lipnik, Laupnik, 1863 Nagylipnik, 1907 Nagyhársas, 1920 Veľký Lipník,
maď. Nagyhársas.
Administratívne
začlenenie:
Župa
Spišská, Podtatranská 1923-1928,
Tatranská 1940-1945, okres Spišská
Stará Ves do 1960, Poprad 1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa.
Miestne
časti: Bočkajovský kút, Kúty, Poľanky, Šoltýsa.
Počet
obyvateľov:
1787
- 1005, 1828 - 1428, 1869 - 1090, 1880 - 965, 1890 - 991, 1900 - 893, 1910 -
844, 1921 - 909+9, 1930 - 829, 1940 - 985, 1948 - 872, 1961 - 900, 1978 - 948,
1980 - 942, 1991 - 969.
1921
- 214+2 d, V. Lipník 200 d,Šoltýsa 11 d, majer 2 d, 909+9 obyv.: 27 čs,
5 m, 17 n, 838 r+9 ro, 9 ž, 5 iná, 8 cudz; 44 rk, 841 gk, 3 ea, 18 iz, 3 iné.
1991
- 245 d, 969 obyv.: 940 s, 1 č, 1 m, 1 p, 23 rs, 2 u, 1 iná; 94 rk, 680
gk, 36 pr, 1 ev, 33 bv, 125 ne.
Výmera
chotára: 2753 ha.
Dejiny
Prvýkrát
doložená správa o osade je z r. 1330 v majetkovoprávnych listinách šľachticov
z Hrhova. Obec vznikla na základe donácie z r. 1314 na území neosídleného
lesa Lypnicze, ktoré dostala šľachtická rodina z Hrhova. Karol Róbert ju
daroval Júliusovi Gorgejimu. Založená bola na zákupnom práve. Obec sa rýchlo
rozvíjala a čoskoro rozdelila. V rokoch 1334-1338 sa uvádza ako Starý /Veľký/
a Nový /Malý / Lipník /Olupriuk et Wylupnuk/. Do 16. st. ju dosídlili
valaskou kolonizáciou. Podľa súpisu domov Spišskej stolice z r. 1598 mala
17 domov. V 17. st. ju zálohovali Krištofovi Matiašovskému zo Slovenskej Vsi.
Neskôr bola vlastníctvom rodiny Paločajovcov - Horvátovcov. R. 1787 mala 142
a r. 1822 199 domov. V 18. st. patrila Spišskej kapitule. R. 1831 obec postihla
cholerová epidémia. V r. 1880-1890 sa mnohí vysťahovali. Obyvatelia sa zaoberali
poľnohospodárstvom, chovom dobytka, drevorubačstvom, tkali plátno. R. 1892
bola už v obci píla a vápencová baňa na výrobu vápna. 2. 9. 1917 bolo založené
Spotrebné a predajné družstvo vo Veľkom Lipníku a okolí. Malo 136 členov.
Zlikvidované bolo 25. 11. 1928. Poľnohospodársky ráz si obec zachovala aj po
r. 1918. V obci boli 3 mlyny. Počas SNP obyvatelia podporovali na okolí pôsobiace
partizánske skupiny, medzi nimi brigádu Čapajev pod velením Savelija
Franceviča Lesnikovského. Obec bola oslobodená 25. 1. 1945. Ihneď po
oslobodení bol utvorený revolučný národný výbor na cele s Michalom
Poradom. Vo voľbách 1946 zvíťazila KSS, z 588 hlasov získala 389, DS 183,
Strana práce 5, Strana slobody 2 hlasy. Po r. 1945 bola v obci zavedená
elektrická sieť /1955/, miestny rozhlas /1958/, verejné osvetlenie /1958/,
vodovod /1982/ a postavené nové rodinné domy, požiarna zbrojnica /1954/, škola
/1963/, budova Jednoty SD /1969/, kultúrny dom a budova MNV /1975/, obchodný
dom /1991/, obvodné zdravotné stredisko /1981/, objekty JRD, miestne komunikácie,
mosty, chodníky, pekáreň /1992/, zregulovaný potok Lipničanka. JRD bolo založené
v r. 1982.
Pamiatky
Kostol
sv. Michala archanjela /gréckokat./, barokovo-klasicistický, postavený
r. 1794, obnovený r. 1930, jednoloďový, s oblým uzáverom presbytéria. Veža
má terčíkovú rímsu, na ktorú dosadá baroková baňa staroruského typu.
Na vyčnievajúcich bokoch oktogonálnej lode a na streche presbytéria sú malé
barokové strešné vežičky. Hlavný oltár s veľkým ikonostasom, neobarokový,
je zo zač. 20. st.
Kazateľnica
- rokoková, z pol. 18. st., murovaná, s trojdielnym parapetom.
Zvon,
z r. 1790, zdobený reliéfnym dekorom festónov a nápisom.
Osobnosti
Michal
/Metod/ Millý /11. 8. 1883 Bardejov - 3. 10. 1966 Michalovce/, gréckokat. farár v
Jakubanoch /1925-1928/, vo V. Lipníku /1928-50/, 1953 archimandrita a
pomocný
biskup, od 1954 pravoslávny biskup
v Michalovciach, námestník metropolitu pražského,
organizátor mierového hnutia
duchovenstva, usiloval sa o rozvoj cirk. ukraj. školstva
a spojenie gréckokat . cirkvi s pravoslávnou.
|
