|
|
|
|
Veľká Lesná
Staré
a inojazyčné názvy obce:
/1235-1270/ 1338 Richwald, 1329 Ryguald, 1773 Richwald,
Rechwaldt, 1786 Richwald, Rechwald, 1808 Richvald, Reichwald, 1863 Richwald,
1873 Richvald, 1895 Richvald, 1898 Richwald, 1907 Kristályfalu, 1920 Richvald,
1927 Rychvald, 1948 Veľká Lesná, maď. Richwald, Kristályfalu, nem.
Richwald.
Administratívne
začlenenie:
Župa
Spišská, Podtatranská 1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Spišská Stará
Ves do 1960, Poprad 1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa.
Miestne
časti: Dox, Hranica, Kaminec, Kocizámok, Krišákov mlyn, Krivula, Ku Kičinke,
Na Cibulovke, Podhora, Podrina, Prečivo, Vysranka, Zadok.
Počet
obyvateľov:
1787
- 737, 1828 - 932, 1869 - 722, 1880 - 767, 1890 - 688, 1900 - 675, 1910 - 576,
1921 - 476, 1930 - 475, 1940 - 587, 1948 - 610, 1961 - 568, 1970 - 494, 1980 -
462, 1991 - 384.
1921
- 143 d, 476 obyv.: 45O čs, 1 m, 11 n, 14 cudz.; 466 rk, 3 gk ,7 iz.
1991
- 92 d, 384 obyv.: 381 s, 3 č; 375 rk, 9 ne.
Výmera
chotára: 2428 ha.
Dejiny
Obec
sa prvýkrát spomína v majetkoprávnych listinách šľachticov z Hrhova r.
1323 pod názvom Richvald. Obec na predtým osídlenom území založili
Gorgejovci. V 14. st. sa polovica obce dostala do majetku krakovskej rodiny
Waldorff, pravdepodobne na základe príbuzenských vzťahov so šľachticmi z
Hrhova. R. 1403 ju Pavol Waldorff testamentom poručil lechnickému kláštoru.
Druhú polovicu r. 1507 kúpilo červenokláštorské panstvo od Švábyjovcov.
Podľa súpisu domov Spišskej stolice z r. 1598 mala 27 domov. Vo feudálnom
svete si obec vyslúžila povesť zbojníckej dediny. Podľa tradície bola
prvou obcou na Spiši, kde pestovali zemiaky. R. 1787 mala 99 a r. 1828 129 domov.
V 18. st. patrila kamaldulským rehoľníkom z Červeného kláštora, neskôr
rodine Matiašovskovcov a Almášiovcov. Konc. 18. st. bola v obci sklárska
huta. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pastierstvom a drevorubačstvom.
R. 1831 obec postihla cholerová epidémia, na následky ktorej do októbra 1831
zomrelo 58 osôb. V r. 1880-90 sa mnoho ľudí z obce vysťahovalo. 20. 12. 1918
obec obsadilo poľské vojsko, ktoré tu zotrvalo až do 14. 1. 1919. Po r. 1918
obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve a v lesoch. 15. 4. 1919 bolo v obci
založené Potravné družstvo Richvaldu a okolia. Malo 40 členov. 20. 4. 1951
bolo s 85 členmi začlenené do Jednoty Stará Ľubovňa. 1. 9. 1939 pri nemeckom
ťažení do Poľska prišlo do obce nemecké vojsko. Počas SNP v okolí obce
operovali partizánske skupiny. Obec bola oslobodená 27. 1. 1945. V ten deň bol
utvorený revolučný národný výbor, jeho predsedom sa stal Vavrinec Duda. Vo
voľbách 1946 zvíťazila DS, z 294 hlasov získala 271, KSS 20, Strana práce
1 hlas. Po r. 1945 obec hospodársky a kultúrne vzrástla. Po r. 1945 bol v obci
zavedený telefón, elektrická sieť /1954/, autobusová doprava /1956/, verejné
osvetlenie /1968/, miestny rozhlas /1973/, vodovod /1971/, postavené nové
rodinné domy, požiarna zbrojnica /1969/, budova MNV /1969/, kultúrny dom
/1978/, miestne komunikácie, mosty a ďalšie stavby.
Pamiatky
Kostol
sv. Jána Krstiteľa zo zač. 14. st., ranogotický, barokovo upravovaný v
17. a 18. st., jednoloďový so štvorcovým presbyteriom. Na severnej strane presbytéria
je gotické pastofórium s kovanou gotickou mrežou a archaickým reliéfom
hlavy Krista, pri ňom neskorogotický portál s oslím chrbtom a trojlístkovým
kvetom. V gotickom lomenom víťaznom oblúku sú ranorenesančné nástenné maľby
zo zač. 16. st. Na južnej strane lode je gotický portál, nad ktorým sú zvyšky
nástenných malieb s nápisom zo 16. st. Predstavaná veža má gotický portál.
Obraz
sv. Šebastián, závesný, z r. 1564, temp. na dreve /86x54/.
Obraz
Kristus na kríži s Máriou Magdalénou,
závesný, z konca 18. st., olej na plátne /151x82/.
Obraz
sv. Florián, závesný, zo 17. st., olej na plátne /97x60/.
Kalich, gotický,
zo 16. st., pozlátené striebro, tepaný.
Pacifikál,
z konca 18. st., strieborný, tepaný.
Zvon,
renesančný, z r.1596, s reliéfnym rastlinným dekorom a nápisom.
|
