|
|

















































|

|
Vislanka
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1773
Wizranka, 1920 Vyslanka, 1927 Vislanka.
Administratívne
začlenenie:
Župa
Šarišská, Košická 1923-1928, Šarišsko-zemplínska 1940-1945, okres Lipany do 10.
12. 1922,
Sabinov 1922-1960, Prešov 1960-1968,
od 1968 okres Stará Ľubovňa.
Miestne
časti: Do uličky, Kovaľov výhon.
Počet
obyvateľov:
1789
- 180, 1828 - 413, 1869 - 356, 1880 - 374, 1890 - 329, 1900 - 334, 1910 - 357,
1921 - 323, 1930 - 342, 1940 - 400, 1948 - 404, 1961 - 460, 1970 - 439, 1980 -
382, 1991 - 315.
1921
- 63 d, 323 obyv.: 240 čs, 63 r, 13 ž, 6 iná, 1 cudz.; 12 rk, 298 gk, 13 iz.
1991
- 82 d, 315 obyv.: 315 s; 27 rk, 267 gk, 1 pr, 2 bv, 18 ne.
Výmera
chotára: 425 ha.
Dejiny
Najstaršia
správa o obci je z r. 1595, keď šarišský zeman
Michal Kelemeši v r. 1596 protestoval proti Gašparovi Farkašovi zo Skároša
kvôli činnosti poddaných z Vislanky v r. 1595.
Z
toho je zrejmé, že sídlisko jestvovalo už pred r.
1595. V písomnostiach
z konca 16. a zač. 17. st, sa vyskytuje pod názvom Wyzranka. Sídlisko
pravdepodobne založili usadlíci so šoltýsom v
poslednej štvrtine 16. st. V r. 1600 prvýkrát zdanili tamojšie sedliacke, prípadne
valaské domácnosti daňou kráľovi. V sídlisku bolo
13 obývaných poddanských domov a
zaiste aj dom šoltýsa. Sídlisko sa pomerne rýchlo rozrástlo
na stredne veľkú dedinu, ktorá patrila Dežofiovcom,
Farkašovcom a Berzeviciovcom. R. 1789 mala 30 a v r. 1828 55 domov.
Obyvatelia boli roľníci, zaoberali sa chovom dobytka. Po r. 1918 sa zamestnanie
obyvateľstva nezmenilo. Obec bola oslobodená 22. 1. 1945. Vo voľbách 1946 zvíťazila
KSS, z 209 hlasov získala 163, DS 42, Strana práce 1, Strana slobody 1 hlas. V
r. 1947 z obce optovalo 11 rodín a 3 občania do ZSSR. Po r. 1945 bol v obci
zavedený telefón, elektrická sieť /1960/, verejné osvetlenie /1960/,
postavená budova Jednoty SD /1967/, kultúrny dom a budova MNV /1973/,
miestny rozhlas /1975/, športový štadión /1985/, miestne komunikácie a
uskutočnená regulácia potoka /1991/, JRD, založené r. 1975, bolo pripojené k
JRD Ľubotín.
Pamiatky
Kostol
sv. Kozmu a Damiána /gréckokat,/, neskoroklasicistický, postavený r.
1842,
obnovený r. 1911, jednoloďový, s oblým presbytériom a do štítového priečelia
vstavanou vežou. Na veži je štukový obrazec s letopočtami 1842-1911. Vnútorné
zariadenie je zo zač. 20. st.
|