|
|
|
|
Údol
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1427
Wyak, 1773, 1786 Ujlak, 1808 Ujak, Ujach,1863 Ujlak, 1888 Uják, 1907 Sárosújlak, 1948
Údol, maď. Sárosújlak.
Administratívne
začlenenie:
Župa Šarišská, Košická
1923-1928, Šarišsko-zemplínska 1940-1945, okres Lipany do 10. 12. 1922,
Sabinov do 1948, Stará Ľubovňa 1948-1960, Prešov 1960-1968 , od 1968 okres
Stará Ľubovňa.
Miestne časti:
Majer, Poza
most.
Počet obyvateľov:
1787
- 416, 1828 - 663, 1869 - 718, 1880 - 680, 1890 - 685, 1900 - 666, 1910 - 490,
1921 - 524, 1930 - 524, 1940 - 591, 1948 - 529, 1961 - 526, 1970 - 574, 1980 -
569, 1991 - 496.
1921
- 136 d, 524 obyv.: 27 čs, 474 r, 23 cudz.; 16 rk, 508 gk,
1991
- 136 d, 496 obyv.: 348 s, 1 č, 80 rs, 66 u, 1 iná; 14 rk, 379 gk, 41 pr,
10 bv, 52 ne.
Výmera
chotára: 1316 ha.
Dejiny
Prvá
správa o obci je z listiny z r. 1349 v súvislosti s predajom šoltýstva, keď
Michal, syn Fabiána, dovtedajší tamojší šoltýs, predal miestne šoltýstvo,
ktoré predtým odkúpil od istého Mikuláša, dvom spišským mešťanom. K šoltýstvu
patril lán pozemkov, pivovar a mlyn. Dedina jestvovala dve-tri desaťročia
pred r. 1349. Založili ju usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva na
majetku panstva Plaveč konc. 13. pripadne zač. 14. st. Dedina bola majetkovou súčasťou
hradného panstva Plaveč nepretržite v 14. - 16. st..
V písomnostiach 14.-16. st. sa vyskytuje pod názvom Ujlak. Bol to slovakizovaný tvar pôvodného
maďarského názvu Ujlak zloženého zo slov uj=nový a lak=bydlisko,
osada. Maďarský názov zaviedli feudálni páni dediny a panstva Plaveč. R.
1427 je doložený v portálnom súpise Šarišskej stolice pod menom Wyak.
Vtedy boli ujacké domácnosti zdanené daňou kráľovi od 32 port, takže Ujak
bol veľkou dedinou. Jeho právnu pertinenciu potvrdil šoltýs r.1567. Neskôr
sa sedliaci postupne odsťahovali a sídlisko zaniklo. V písomnostiach o plavečskom
panstve z 2. pol. 15. a zač. 16. st. sa
dedina nevyskytuje. Nové sídlisko založili rusínski usadlíci so šoltýsom
v 20.-30. rokoch 16. st. R. 1600 sídlisko pozostávalo zo 17 obývaných poddanských
domov a domu šoltýsa. V obnovenej dedine v 2. pol. 16.s t. pribudli nové
sedliacke domácnosti a domy. Konc. 16. st. bola stredne veľkou dedinou, v
ktorej okrem rodiny šoltýsa žilo najmä poddanské obyvateľstvo rusínskeho pôvodu.
R. 1755 obec vyhorela. V r. 1787 mala 61 a r. 1828 88 domov. R. 1867 obec postihla
epidémia cholery. Po vyhlásení ČSR došlo v obci k revolte proti predstaviteľom
starého režimu, pri ktorej bol vyrabovaný obchod a krčma. Obyvatelia sa
zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, sezónne prácou v lesoch. Za l.
ČSR
mnohí obyvatelia emigrovali za prácou do USA a Kanady. Počas 2. sv. vojny
obyvateľstvo podporovalo partizánske skupiny a viacerí občania sa zapojili
do SNP. Obec bola oslobodená 23. 1. 1945. Revolučný národný výbor bol
utvorený 25. 1.1945 - predseda Peter Harvan, tajomník Štefan Ščerbák. Vo
voľbách 1946 zvíťazila KSS. Z 303 hlasov získala 195, DS 106, Strana práce
1, Strana slobody 1 hlas. V r. 1947 optovalo z obce 17 rodín do ZSSR. JRD bolo
založené r. 1950, v r. 1971 zlúčené s JRD Hajtovka. Po oslobodení bola obec
elektrifikovaná /1954/, postavená budova Jednoty SD /1953/, kultúrny
dom /1977/, miestne komunikácie, nové
rodinné domy, škola /1977/,
objekty JRD, miestny rozhlas, futbalové ihrisko /1990/, tenisové
dvorce /1992/, vodovod
/1994/ a ďalšie
stavby.
Pamiatky
Kostol
sv. Demetra martýra /gréckokat./, postavený r. 1866, opravený r. 1888 a 1943,
klasicistický, jednoloďový, s polkruhovým uzáverom presbytéria. Vnútorné
zariadenie z r. 1888.
Krstiteľnica
- kalichovitého tvaru, kamenná s nápisom, je z r. 1656.
Kalich
- barokový, z r. 1773, pozlátené striebro.
Osobnosti
Irena
Nevická /10.12.1886 Zbudská Belá - nov. 1966 Prešov/, spisovateľka ,
kultúrno-osvetová pracovníčka, organizátorka ženského hnutia medzi
ukrajinským obyvateľstvom, redaktorka Slovo národa.
|
