|
|
|
|
Sulín
Obec
vznikla r. 1960 zlúčením Malého a Veľkého Sulína.
Malý
Sulín
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1600
Zulin /Noua villa/, 1773 Sulín, 1786 Sulin,
1808 Szulin, 1863 Palocsaszulin, 1882 Palocsaszulin, Sárosszulin, 1888 Szulin,
1920 Sulín, 1927 Malý Sulín, 1945 Malý Sulín, maď. Szulin.
Veľký
Sulín
1306
Edusturnya, 1773 Sulín, 1786 Sulin, 1808 Szulin, Sulín, 1892 Szulin, 1888 Szepesszulin, 1907
Nagyszulin,
1927 Veľký Sulín, maď. Szulin, Nagyszulin.
Administratívne
začlenenie:
Župa
Šarišská /M. Sulín/ a Spišská /V. Sulín/, Podtatranská 1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Stará
Ľubovňa 1922-1960 , Prešov 1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa.
Časti
obce: Závodie.
Miestne
časti:
Doščana,
Malý Sulín, Sulinský prameň, Štrbovka, Veľký Sulín.
Počet
obyvateľov:
Malý
Sulín
1787
- 136, 1828 - 217, 1869 - 263, 1880 - 278, 1890 - 268, 1900 - 344, 1910 - 289,
1921 - 282, 1930 - 267, 1940 - 306, 1948 - 251.
1921
- 60
d, 282 obyv.: 161 čs , 1 n, 110 r, 7 ž, 1 iná, 2 cudz.; 7 rk, 268 gk, 7 iz.
Veľký
Sulín
1828
- 735, 1869 - 741, 1880 - 786, 1890 - 780, 1900 - 713, 1910 - 607, 1921 - 549,
1930 - 608,1940 - 729, 1948 - 635.
1921
- 119 d, V. Sulín 113 d, Doščana 4 d, Ščerbovka 2 d, 549 obyv.:
538 čs,8 iná, 3 cudz.; 9 rk, 529 gk, 5 iz, 6 iné.
Sulín
1961
- 787, 1970 - 704, 1980 - 533, 1991 - 472.
1991
- 103 d, 472 obyv.: 461 s, 8 rs,3 u; 21 rk, 432 gk, 19 ne.
Výmera
chotára: 2017 ha.
Dejiny
Malý
Sulín
Prvá správa o obci je z
r. 1600. Vtedy bola novou, ešte
nezdanenou dedinou, kvalifikovanou ako Zulin, Noua villa. Miestni obyvatelia ešte
neboli povinní platiť daň kráľovi. Bola majetkovou súčasťou panstva
Plaveč a vo vlastníctve šľachticov Horvátovcov, ktorí dedinu založili
konc. 16. st. v susedstve Veľkého Sulína. Prvé domácnosti kopaničiarov sa
tu usadzovali v 80.-90. rokoch 16. st. Obec patrila k najmladším dedinám v okolí.
R. 1600 malo sídlisko asi 10 poddanských domov. R. 1787 mala obec 22 a r. 1828 27
domov. R. 1882 sa poddaní vzbúrili proti robotám. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom
a pracovali v lesoch. Po r. 1918 zamestnanie obyvateľstva sa nezmenilo. Obec
bola oslobodená 24. 1. 1945. 29. 1. 1945 bol utvorený revolučný národný výbor
- predseda Ján Gbur, podpredseda Michal Dvorožňák, tajomník Michal Kuča. Vo
voľbách 1946 zvíťazila KSS. Zo 143 hlasov získala 89, DS 48. V r. 1947
optovalo z obce 7 rodín do ZSSR.
Veľký
Sulín
Obec
sa spomína r. 1306. Založená bola na zákupnom práve na území Ľubovnianskeho
panstva. Spomína sa aj v listine z r. 1338 ako villa Zolonk. Pri udelení mestských
výsad Starej Ľubovni r. 1364 boli vyznačené aj jej hranice, na ktorých sa uvádza
aj potok Sulín. Osada sa vytvorila pri Sulínskom potoku. R. 1412-1772 bola
spolu so 16 spišskými mestami ako súčasť Ľubovnianskeho panstva zálohovaná
Poľsku. V r. 1616 sa nazývala novou osadou, v ktorej bolo 7 zárubkov. Podľa
Inventára Spišského starostovstva z r. 1758 mala 11 zárubkov. R. 1828 mala 101
domov, osada Štrbovka 1 dom a 6 obyvateľov, Doščana 2 domy a 24 obyvateľov
a Závodie 16 domov a 133 obyvateľov. R. 1891 pracovala v obci skláreň na výrobu
fliaš. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pracovali
v lesoch, mnohí sa vysťahovali. V obci bol vodný mlyn a píla. V 2. svetovej
vojne obyvatelia podporovali na okolí operujúce partizánske skupiny. Obec
bola oslobodená 24. 1. 1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 1. 2.
1945 - predseda Ján Hriňák, podpredseda Ján Fiľák, tajomník Andrej
Lipčák. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS. Z 303 hlasov získala 175, KSS 122,
Strana práce 3 hlasy. V r. 1947 optovalo z obce 6 rodín do ZSSR.
Po
oslobodení bola v Sulíne zavedená elektrická sieti /1960/, miestny rozhlas
/1962/, verejné osvetlenie /1971/, postavené nové rodinné domy, škola
/1959/, budova Jednoty SD /V. Sulín 1965, M. Sulín 1972/, vodovod /V. Sulín
1970, M. Sulín 1993, Závodie 1987/, požiarna zbrojnica /1971/, budova MNV
/1971/, dom kultúry /M. Sulín 1972, Závodie 1976/, príjazdová cesta do obce,
miestne komunikácie, televízny vykrývač /1976/, zrekonštruovaný a obnovený
prameň Sulínka /1979/, objekty JRD a ďalšie stavby. JRD bolo založené r.
1979.
Pamiatky
Kostol
sv. Michala archanjela /gréckokat./, neoklasicistický, postavený r.1879,
jednoloďový, s rovným uzáverom presbytéria a s rovným stropom. Veža s
barokovou baňou.
Ikonostas
a oltár, z r. okolo 1837 a 1896, drevená trojradová architektúra s cárskymi
dverami a spodnými obrazmi od Jána Bogdanského z Dobromilu z r. 1896.
Osobnosti
Július
Stavrovský - Popradov /18. 1. 1850 Sulín - 17. 3. 1899 Čertižné/,
spisovateľ, publi
|
