|
|
|
|
Starina
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1352
Stara, 1773 Starina, Starina, 1786 Starina, 18O8 Sztarina, Stariňa,
Staryna, 1863 Sztarina, 1907 Poprádófalu, 1920 Starina, maď. Poprádófalu.
Administratívne
začlenenie:
Župa Šarišská, Podtatranská
1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Lipany do 10. 12. 1922,
Stará Ľubovňa 1922-1960,
1960-1968 okres Prešov, od 1968 okres Stará Ľubovňa.
Počet
obyvateľov:
1787
- 227, 1828 - 394, 1869 - 431, 1880 - 391, 1900 - 337, 1910 - 392, 1921 - 376,
1930 - 401, 1940 - 394, 1948 - 362, 1961 - 321, 1970 - 254, 1980 - 166, 1991 -
119.
1921
- 80+1 d, 376+3 obyv.: 143 čs, 228 r. +3 ro, 3 ž, 2 cudz.; 1 rk, 372
gk, 3 iz.
1991
- 50
d, 119 obyv.: 113 s, 1 u, 5 rs; 5 rk, 107 gk, 1 pr, 6 ne.
Výmera
chotára: 915 ha.
Dejiny
Najstaršia správa o obci je z
r. 1352, keď kráľ Ľudovít
I. daroval zemanovi Václavovi, synovi Pavla z Petrovenca, majetok medzi
panstvom Stará Ľubovňa a starinským lesom. V metácii listiny z r. 1366,
ktorou kráľ Ľudovít I. dal magistrovi Jakubovi na území panstva Plaveč
zalesnené územie na založenie dvoch osád, sa uvádza Starina pod názvom
Stará. Západný okraj darovaného majetku susedil s chotárom Stariny. Zo správy
vyplýva, že sídlisko jestvovalo už pred r. 1352. Obec jestvovala už pred
14. st. alebo vznikla v 1. pol. 14. st. V písomnostiach z 15. st.
sa nevyskytuje. Obyvatelia ju konc. 14., prípadne zač. 15. st. opustili
a dedina zanikla. Nové obyvateľstvo so šoltýsom sa tu usadilo až konc. 15.
st. R. 1505 tamojší šoltýs predal šoltýstvo novému šoltýsovi.
Nová dedina mala od 16. st. názov Starina, odvodený od názvu zaniknutej
dediny Stará. Aj nová dedina zostala v 16. st. majetkovou súčasťou panstva
Plaveč vo vlastníctve šľachticov Horvátovcov. V r. 1600 malo sídlisko 12
obývaných domov. Konc. 16. st. bola stredne veľkou dedinou. Okrem poddaných
rusínskeho pôvodu tu žila aj rodina šoltýsa. R. 1787 mala 34 a r. 1828 53
domov. V 17. st. patrila Berzeviciovcom a Semsejovcom, v 19. st. Salamonovcom.
Obyvatelia boli roľníci. V 19. st. mala obec rozsiahle záhrady. Po r. 1918 sa
zamestnanie obyvateľov nezmenilo. V r. 1938 vznikla v obci ilegálna organizácia
KSS na čele s Mikulášom Semančíkom. Viacerí občania boli príslušníkmi
partizánskej brigády Gottwald. 14. 10. 1944 obec obsadilo nemecké zákopové
vojsko. 19. 1. 1945 prišlo do obce nemecké frontové vojsko. Obec bola oslobodená
24. 1. 1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 29. 1. 1945, predseda Mikuláš
Semančík, podpredseda Mikuláš Solotruk, tajomník Ján Murín. Vo voľbách
1946 zvíťazila KSS, z 222 hlasov získala 192, DS 28, Strana práce 1 hlas. V
r. 1947 optovali z obce 3 rodiny do ZSSR. JRD, založené 10. 8. 1952 zaniklo
15. 10. 1953, znovuzaložené r. 1975 a pripojené k JRD Údol. Po r. 1945 bola v
obci zavedená elektrická sieť /1959/, miestny rozhlas, verejné osvetlenie,
postavená budova Jednoty SD /1958/, kultúrny dom /1961/, požiarna zbrojnica
/1971/, nové rodinné domy, vodovod, miestne komunikácie, mosty, zregulovaný
miestny potok.
Pamiatky
Kostol
sv. Michala archanjela /gréckokat/, klasicistický, postavený zač. 19. st.,
renovovaný r. 1866, jedn
|
