Mapa stránok    Vyhľadávanie na stránke    Spýtajte sa knižnice     Kontakty

Ľubovnianska knižnica
Stará Ľubovňa

▲   O knižnici ▲   Služby ▲   Katalóg ▲   Podujatia ▲   Edičná činnosť ▲   Obecné knižnice


   

 

 

Michal Murcko: Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa

 

■     Hlavná stránka

▲   Edičná činnosť

 

►     ANDREJOVKA
►     ČIRC
►     ĎURKOVÁ
►     HAJTOVKA
►     HALIGOVCE
►     KOZELEC
►     HNIEZDNE
►     HRANIČNÉ
►     HROMOŠ
►     CHMEĽNICA
►     JAKUBANY
►     JARABINA
►     KAMIENKA
►     KOLAČKOV
►     KYJOV
►     LACKOVA
►     LEGNAVA
►     LESNICA
►     LITMANOVÁ
►     LOMNIČKA
►     ĽUBOTÍN
►     MATYSOVÁ
►     MALÝ LIPNÍK
►     MNÍŠEK
►     NOVÁ ĽUBOVŇA
►     NIŽNÉ RUŽBACHY
►     OBRUČNÉ
►     ORLOV
►     PLAVEČ
►     PLAVNICA
►     PODOLÍNEC
►     PUSTÉ POLE
►     PRAMENE
►     RUSKÁ VOĽA
►     ŠAMBRON
►     ŠARIŠSKÉ JASTRABIE
►     HRAD ĽUBOVŇA
►     PODSADOK
►     STARÁ ĽUBOVŇA
►     STARINA
►     STRÁŇANY
►     SULÍN
►     ÚDOL
►     VISLANKA
►     VEĽKÁ LESNÁ
►     VEĽKÝ LIPNÍK
►     VYŠNÉ RUŽBACHY

 

 

Podsadok

 

Staré a inojazyčné názvy obce:

1364 Szadek, 1863 Szadek, Lublovár, 1873 Lublóvár, 1882  Szadek és Lublóvar, 1892 Szadeklublóvár, 1907 Lublóváralja, 1920 Podsádek a Ľubovenský zámok, 1927 Podsadek, maď.Szadeklublóvár, Lublováralja 

Administratívne začlenenie:

Župa Spišská, Podtatranská 1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Stará Ľubovňa do 1960,Poprad 1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa.

Počet obyvateľov:

1828 - 63, 1869 - 239, 1880 - 279, 1890 - 357, 1900 - 300, 1910 - 233, 1921 - 224+24, 1930 - 328, 1940 - 338, 1948 - 413, 1961 - 578, 1970 - 682.

1921 - 38+5 d, 224+24 obyv.: 196 čs, 3 n, 22 r.+24 ro, 3 cudz.; 163 rk, 60 gk, 1 ea.

 

Dejiny

Osada sa prvýkrát spomína v listine r. 1364, ktorou boli udelené mestské výsady Starej Ľubovni a vymedzené jej hranice, ako osada Heichen. Založená bola pravdepodobne v 1. štvrtine 14. st. Vyvíjala sa ako podhradie. Obec bezprostredne susedila s ďalšími dvomi osadami Jozefovce a Frankovce. V 18. st. sa začali všetky tri osady rapídne vyľudňovať. Preto Jozef II. r. 1787 rozhodol usadiť v nich 40 rodín sliezskeho pôvodu. Ale aj tak sa nepodarilo zachrániť Jozefovce a Frankovce, ktoré sa r. 1830 definitívne vyľudnili a zanikli. Zostal iba Podsadok. Pri obci bola huta, ktorú pravdepodobne založili sliezski usadlíci. Rudu dovážali zo stredného Spiša. Po zániku huty mnohí hutníci odišli do Rumunska, usadili sa pri Temešvári, iní sa rozišli po susedných obciach. R. 1828 mala 7 domov. Od pol. 19. st. bola samostatnou obcou. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Časť obyvateľstva sa zaoberala aj kamenárstvom. Z vrchu Marmon v Ľubovnianskej vrchovine medzi Podsadkom a Matysovou ťažili červený hľúznatý kalpionelový /spodnokriedový/ vápenec, ktorý bol vhodný nielen na stavebné účely, ale kresaním, brúsením a leštením vytvárali z neho marmonský mramor na pomníky a tabule, ktoré dodávali do Maďarska a Poľska. Obec bola oslobodená 24. 1. 1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 31. 1. 1945 - predseda Jozef Čandík, podpredseda Jozef Landor. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS. Z 241 hlasov získala 156 hlasov, KSS 76, Strana práce 8 a Strana slobody 1 hlas. R. 1964 obec bola pričlenená k Starej Ľubovni .

 

Pamiatky

Kostol sv. Jozefa /rímskokat./, jednoloďový, postavený r. 1943.

Zvon, z r. 1786, s festónmi a nápisom.


© Ľubovnianska knižnica
Posledná aktualizácia:  11. október 2011