|
|
|
|
Plavnica
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1325
Plawnich, 1366 Noua plaunych, 1427 Plavnicha, 1773 Plawnicza, Plavnicza, 1786
Plawnicza, 1808 Plavnicza, 1863 Plavnic, 1873
Plavnica, 1907 Paloncza, 1920 Plavnica, Plavonica, 1927 Plavnica, maď.Paloncza.
Administratívne
začlenenie:
Župa
Šarišská, Podtatranská 1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Lipany do
10.12.1922, Stará Ľubovňa 1922-1960, Prešov 1960-1968, od 1968
okres Stará Ľubovňa.
Počet
obyvateľov:
1787
- 1055, 1828 - 1211, 1869 - 1327, 1880 - 1525, 1890 - 1294, 1900 - 1207, 1910 -
1059, 1921 - 932, 1930 - 1062, 1940 - 1245, 1948 - 1342, 1961 - 1380, 1970 -
1475, 1980 - 1539, 1991 - 1461.
1921
- 166 d, 932 obyv.: 843 čs, 9 m, 1 n, 49 ž, 30 cudz.; 776 rk, 27 gk, 73
ea, 54 iz, 2 iné.
1991
- 339
d, 1461 obyv.: 1454 s, 5 č, 2 u; 1300 rk, 61 gk, 37 ev, 5 bv, 58 ne.
Výmera
chotára: 1950 ha.
Dejiny
R.
1294 Ondrej III. vymenil Detrikovmu synovi Arnoldovi hradné panstvo
Plaveč za Švábovce. Z listiny vyplýva, že na majetku Plavečského hradu
okrem Plavča jestvovali ďalšie osady. Takou bola Plavnica, čo potvrdzuje názov
rovnomenného potoka. Najstaršia správa o obci je z r. 1325, keď šľachtic
Filip Druget uzavrel s Mikulášom, šoltýsom z Lačnova, dohodu, podľa
ktorej sa Mikuláš podujal založiť novú dedinu Noua Plaunych v údolí
Plavnického potoka, za čo sa Mikuláš stal šoltýsom vo vzniknutej dedine. K
jeho právam patrilo dedičné richtárstvo, slobodný lán poľa, mohol si
postaviť mlyn a pivovar. Do kompetencie šoltýsa patrilo súdenie obyvateľov
za priestupky. Prví obyvatelia z novej dediny boli oslobodení od akýchkoľvek
povinností k zemepánovi na dobu 15 rokov. Po ich uplynutí od každej celej
usadlosti mali zemepánovi vyplatiť ročne ferto striebra/ ferto = 52,5 gramov/
a na Vianoce dať gbel ovsa a sliepku. Sedliacke domácnosti spolu mali na
Vianoce dať zemepánovi jedného brava alebo ferto striebra a na Veľkú noc
sud piva a 4 jahňatá. Ak sa zemepán chystal na vojenskú výpravu s kráľom,
mali mu od každej usadlostí vyplatiť 1 groš. Novej dedine Filip Druget
poskytol časť údolia Plavnického potoka, dovtedy zväčša zalesneného, a lúku
pri ľavom brehu Popradu oproti Plavnickému potoku. Nová dedina v údolí
Plavnického potoka nevznikla ako prvá dedina. Staršou dedinou bola Stará
Plavnica, ktorá bola trvalým majetkom plavečského panstva. Nové sídlisko
bolo založené na nemeckom zákupnom práve a malo oživiť alebo zväčšiť
jestvujúcu, alebo čiastočne opustenú dedinu v údolí Plavnického potoka.
Plavnica bola najstaršou dedinou v okolí. Jestvovala v 11. prípadne aj pred
11. st. Usadenie Plavcov v Plavči okolo r. 1100 nevyhnutne predpokladá
existenciu starších slovenských dedín v blízkom okolí. Boli nimi Plavnica
a Ľubotín. Nová Plavnica vznikla južne od Starej Plavnice, ktorej staršiu
existenciu potvrdzuje aj kostol postavený nepochybne pred 14. st. Pred r. 1330 v
ňom pôsobil farár Teodor. Nový včasnogotický kostol postavili
pravdepodobne až po r. 1325 ako spoločný pre obyvateľov Plavnice a Novej
Plavnice. Osada Nová Plavnych sa uvádza v metácil majetku, ktorý Ľudovít I.
v
r.1366 dal z ľubovnianskeho hradného panstva Jakubovi, pronotárovi palatína.
Nová Plavnica v 14.st. so svojimi výsadami splynula so Starou
Plavnicou do jednej dediny Plavnica. Potvrdzuje to listina priora lechnického
kláštora Jána z r. 1382, ktorou Hermanovmu synovi Jánovi, šoltýsovi z
Plavnice, dal škultéciu v Lysej nad Dunajcom. Plavnica patriaca k panstvu
Plaveč bola od r. 1317 vo vlastníctve Filipa Drugeta a súčasťou tohto
panstva zostala nepretžite aj v 15. a 16. st. Šoltýstvo, ktoré r. 1382 patrilo
Jánovi, synovi Hermana, v polovici 16. st. odkúpili zemani. R. 1427 mala
Plavnica 55 port, takže bola najväčšou dedinou na okolí. Geografická
poloha Plavnice, ležiacej blízko rieky Poprad, naznačuje činnosť najstarších
slovenských obyvateľov dediny ako pltníkov na Poprade. Neskôr, najmä v 2.
pol. 15. a zač. 16. st. sa časť
sedliakov odsťahovala, väčšina pozemky stratila a upadla medzi želiarov.
V pol. 16. st. tu
mali kúriu šľachtici Horvátovci. R. 1600 sídlisko malo 51 obývaných
poddanských domov, kostol, faru, školu, mlyn a kúriu. Konc. 16. st. bola
Plavnica najväčšou dedinou na plavečskom panstve. Mala takmer len poddanské
obyvateľstvo slovenského a rusínskeho pôvodu. R. 1722 bola pričlenená k
Spišu. V r. 1787 dedina mala 135 a r. 1828 167 domov. V 2. pol. 19. st. založili pílu,
bol tu mlyn a v 20. st. aj likérka,
tehelňa a výroba syra. R. 1880 a 1914 sa z obce mnoho ľudí vysťahovalo. Po
r. 1918 hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo. 13. 3.1939
došlo v obci k protižidovským akciám. Obec bola oslobodená 23. 1.1945.
Revolučný národný výbor bol utvorený 27. 1.1945 - predseda Štefan Fabián,
podpredseda Jozef Štupák. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, z 594 hlasov získala
544, KSS 49 a Strana práce 1 hlas. Po oslobodení obec zaznamenala hospodársky
a kultúrny rozvoj. Po r. 1945 bola v obci zavedená elektrická sieť /1954/,
verejné osvetlenie /1962/, miestny rozhlas /1967/, postavené nové rodinné
domy, futbalové ihrisko /1952/, kultúrny dom /1954/, škola /1960/, budova
Jednoty SD /1962/, materská škola /1985/, miestne komunlkácie, chodníky,
objekty JRD a ďalšie stavby. Uvedením železničnej trate Podolínec - Plaveč
do prevádzky r. 1966 získala železničné spojenie. JRD založené r. 1950 sa
rozpadlo, znovuzaložené bolo r.1960 a v r. 1973 zlúčené s JRD Hromoš.
Pamiatky
Kostol
Očisťovania P. Márie, /rímskokat./ postavený okolo r.1325, ranogotický,
opravený bol r. 1662 a r. 1817, v 1. pol. 18. st. zbarokizovaný.
Plastika
Kristus na kríži, neskorobaroková, z 2. pol. 18. st., polychrómovaná
drevorezba /120x80/.
Kostol
evanj. a. v., klasicistický, z r.1806.
Kaplnka
Sedembolestnej Panny Márie na cintoríne, klasicistická, z r. 1826, renovovaná
r. 1881.
Osobnosti
Ján
Kadlečík /13. 2.1851 Trenčín - 4. 5.1910 Hošťáklová, okr.Vsetín /,
evanjelický farár /v Plavnici v r.1875-79/, náboženský spisovateľ, autor kázní, práce o A. Caraffovi, krátkych próz, pedagogických a náboženských
príspevkov.
Gustáv
Pifko /23. 4.1838 Stará Turá -26. 9.1905 Plavnica/, evanjelický farár, náboženský
spisovateľ, príslušník Novej školy, autor historických a náboženských
článkov.
Ján
Vančo /13. 9.1890 Plavnica - 5.12.1975 tamže/, roľník, politik, emigroval
do USA, pôsobil v Buffale, spoluzakladateľ slovenských kultúrnych organizácií,
príslušník čsl. légií, po vzniku ČSR dôstojník čsl. armády /do
1925/, funkcionár Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho
ľudu, od r. 1927 jej predseda v Prešove, v r. 1929-1938 poslanec parlamentu, v
r. 1939 -1945 poslanec Slovenského snemu.
|
