|
|
|
|
Orlov
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1349
Orlou, 1773 Orlow, Orló, 1786 Orló,
1808 Orló, Orlow, Orluw, 1863 Orló, 1920 Orlov, maď. Orló.
Administratívne
začlenenie:
Župa Šarišská, Košická
1923-1928, Šarišsko-zemplínska 1940-1945, okres Lipany do 10.12.1922,
Sabinov 1922-1960, Prešov 1960-1968,
od 1968 okres Stará Ľubovňa.
Časť obce:
Andrejovka
Miestne časti: Kurčín
Počet obyvateľov:
1787
- 471, 1828 - 564, 1869 - 867, 1880 - 974, 1890 - 898, 1900 - 907, 1910 - 750,
1921 - 748, 1930 - 902, 1940 - 1003, 1948 - 1073, 1961 - 1120, 1970 - 1180, 1980
- 1016, 1990-799.
1921
- 166 d, Orlov 146 d, Andrejovka 18 d, Kurčín 2 d, 748 obyv.: 309 čs, 367
r, 25 ro, 28 ž, 19 cudz.; 79 rk, 633 gk, 35 iz,1 iné.
1991
- 215 d, 799 obyv.: 765 s, 2 č, 2 p, 18 rs, 12 u; 111 rk, 659 gk, 2 pr, 7
bv, 20 ne.
Výmera
chotára: 2079 ha.
Dejiny
Prvá
správa o obci je z r. 1349, keď meandrujúci Poprad zmenil tok, čím sa porušili
hranice Rikolfovho majetku medzi osadami Čirč, Orlov a Ľubotín. Vo vyšetrovaní
udalosti a v spore vystupovali aj šoltýsi z Orlova, Plavča a Ľubotína.
Dedina jestvovala už pred r. 1349. Sídlisko založili usadlíci so šoltýsom
podľa zákupného práva konc. 13. alebo zač. 14.s t. V 14.-16.st. bola
majetkovou súčasťou panstva Plaveč. Obec bola stredne veľkou dedinou. R.
1427 sedliacke domácnosti zdanili od 26 port. Neskôr sa väčšina
sedliakov odsťahovala alebo vymrela. Iní stratili pozemky a upadli medzi želiarov.
V 70.- 80. rokoch 16. st. sa tu
usadilo nové valašské obyvateľstvo. Sídlisko r. 600 malo 25 obývaných
domov a dom šoltýsa. Po výraznom úbytku sedliackych domácností v 2. pol.
15.
a zač. 16.st. sa zmenšilo na pätinu v porovnaní s r. 1427. Opäť vzrástlo
v poslednej štvrtine 16. st., takže konc. 16. st. bola opäť stredne veľkou
dedinou. Mala takmer len valaské obyvateľstvo, zväčša rusínskeho pôvodu.
Patrila Paločajovčom, v 17. st. Semseyovcom. R. 1787 mala 61 a r. 1828 70
domov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pracovali v lesoch. 1.
5.1873 obec získala železničné spojenie otvorením prevádzky na železnici
Prešov - Orlov. Po r. 1918 zamestnanie obyvateľstva sa nezmenilo, časť
pracovala na píle. R. 1944 v chotári obce pôsobili partizánske skupiny /brigáda
Gottwald a ďalšie/. Obec bola oslobodená 23. 1.1945. Revolučný národný výbor
bol utvorený 9. 2. 1945 - predseda Pavel Kuruc, podpredseda Pavol Čižík,
tajomník Pavol Drobňák. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, z 512 hlasov získala
249, KSS 239, Strana práce 9, Strana slobody 11 hlasov. V r. 1947 optovali 3
rodiny do ZSSR. Po r. 1945 bola v obci zavedená elektrická sieť /1957/,
miestny rozhlas /1965/, verejné osvetlenie /1966/ vodovod /1988/,
postavená
materská škola /1958/, závod Prefa, Štrkopiesky, prevádzkáreň autodružstva,
kultúrny dom /1964/, škola /1974/, požiarna zbrojnica /1977/, most cez
Poprad, športový areál /1989/, nové rodinné domy, objekty JRD a ďalšie
stavby. R. 1966 bolo dokončené železničné spojenie s Podolíncom. JRD bolo
založené 24.10.1971 a pripojené k JRD Plaveč.
Pamiatky
Kostol
sv. Paraskevi /greckokat./, jednoloďový s predstavanou vežou a pristavanou
sakristiou, postavený r. 1891, obnovený r.1913 a 1970.
Osobnosti
Michal
Andrejkovič /24-10.1868 Ďačov - ?/, kňaz, hudobný skladateľ, dirigent,
autor svetských a cirkevných skladieb.
Dita
Gabajová /23.6.1914 Orlov - /,
operná speváčka, 1938-1970 sólistka opery SND v Bratislave.
|
