|
|

















































|

|
Obručné
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1636
Obruczno, 1773 Obrucžno, Obrucsno, 1786 Obrucschno,1808 Obrucsno, Obručny,
1863 Obrucsnó, 1907 Abroncsos, 1920 Obručné, maď. Abroncos.
Administratívne
začlenenie:
Župa
Šarišská, Košická 1923-1928, Šarišsko-zemplínska 1940-1945, okres
Lipany do 10.12.1922, Sabinov
1922-1960, Prešov 1960-1968, od
1968 okres Stará Ľubovňa.
Počet
obyvateľov:
1787
- 88, 1828 - 247, 1869 - 246, 1880 - 251, 1890 - 236, 1910 - 212, 1921 - 198,
1930 - 189, 1940 - 203, 1948 - 198, 1961 - 195, 1970 - 181, 1980 - 133, 1990 -
78.
1921
- 37
d, 198 obyv.: 11 čs, 178 r, 4 ž, 5 cudz.; 3 rk, 191 gk, 4 iz.
1991
- 25 d, 78 obyv.: 59 s, 18 rs, 1 u, 1 rk, 66 gk, 8 pr, 3 ne.
Výmera
chotára: 586 ha.
Dejiny
R.
1312
kráľ Karol Róbert daroval šľachticovi Rikolfovi zalesnené územie sz. časti
pohoria Čergov, ktorého severnou hranicou bol potok Obručné. Územie
odvtedy patrilo panstvu Kamenica. Dedina v 14.-16. st. nevznikla. Najstaršia správa
o obci je z r. 1636. Vtedy prvý raz poddaných zdanili. Obrábali ešte
len malé polia a nepatrili medzi sedliakov, ale iba medzi želiarov. Sídlisko
vzniklo v 20. rokoch 17. st. Prvé obydlia pravdepodobne vybudovali drevorubači
a pastieri z Ruskej Vole alebo iní usadlíci. Obručné vtedy bolo
novou dedinou. Názov dostala podľa názvu potoka, v údolí ktorého
umiestnili sídlisko. R. 1787 bolo tu 14 a 1828 32 domov. Obyvatelia sa
zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Po r. 1918 zostali pri tradičnom
zamestnaní. V 2. svetovej vojne aktívne pomáhali na okolí operujúcim partizánskym
skupinám. Obec bola oslobodená 21. 1.1945. 22. 1.1945 bol utvorený revolučný
národný výbor - predseda Mikuláš Nalepa, podpredseda Mikuláš Prokop,
tajomník Ernest Rojkovič. Vo voľbách 1946 zvíťazila KSS, zo 114 hlasov získala
51, DS 45, Strana práce 6, Strana slobody 11 hlasov. V r. 1947 z obce optovali
do ZSSR 3 rodiny. JRD bolo založené r. 1975 a pripojené k JRD Čirč. Po r.
1945 bola zavedená v obci elektrická sieť /1959/, miestny rozhlas, verejné osvetlenie, telefón, postavené mosty cez miestny potok, kultúrny dom, budova
MNV /1969/, požiarna zbrojnica /1976/ a ďalšie objekty.
Pamiatky
Kostol
sv. Demetria, /gréckokat./ postavený r.1892, neoklasicistický, jednoloďový,
s polkruhovým uzáverom a do priečelia situovanou predstavanou vežou.
Hlavný oltár stanového typu s predstavaným
ikonostasom od rezbára D. Ozoróczyho z Kurimy je z r. 1925.
|