Mapa stránok    Vyhľadávanie na stránke    Spýtajte sa knižnice     Kontakty

Ľubovnianska knižnica
Stará Ľubovňa

▲   O knižnici ▲   Služby ▲   Katalóg ▲   Podujatia ▲   Edičná činnosť ▲   Obecné knižnice


   

 

 

Michal Murcko: Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa

 

■     Hlavná stránka

▲   Edičná činnosť

 

►     ANDREJOVKA
►     ČIRC
►     ĎURKOVÁ
►     HAJTOVKA
►     HALIGOVCE
►     KOZELEC
►     HNIEZDNE
►     HRANIČNÉ
►     HROMOŠ
►     CHMEĽNICA
►     JAKUBANY
►     JARABINA
►     KAMIENKA
►     KOLAČKOV
►     KYJOV
►     LACKOVA
►     LEGNAVA
►     LESNICA
►     LITMANOVÁ
►     LOMNIČKA
►     ĽUBOTÍN
►     MATYSOVÁ
►     MALÝ LIPNÍK
►     MNÍŠEK
►     NOVÁ ĽUBOVŇA
►     NIŽNÉ RUŽBACHY
►     OBRUČNÉ
►     ORLOV
►     PLAVEČ
►     PLAVNICA
►     PODOLÍNEC
►     PUSTÉ POLE
►     PRAMENE
►     RUSKÁ VOĽA
►     ŠAMBRON
►     ŠARIŠSKÉ JASTRABIE
►     HRAD ĽUBOVŇA
►     PODSADOK
►     STARÁ ĽUBOVŇA
►     STARINA
►     STRÁŇANY
►     SULÍN
►     ÚDOL
►     VISLANKA
►     VEĽKÁ LESNÁ
►     VEĽKÝ LIPNÍK
►     VYŠNÉ RUŽBACHY

 

 

Nižné Ružbachy

 

Staré a inojazyčné názvy obce:

1287 Rauschenbach, 1303 Rusenbach, Ruzenbach, 1329 Antiqua Rusunbach, 1408 Antiqua Rausenbach, 1786 Ruszbach, Nieder-Rauschenbach, 1808 Alsó-Ruszbach, Unter-Rauschenbach, Dolní Rusbachy, Drusbachy, 1863 Alsóruszbach, 1873 Alsóruzsbach, 1907 Alsózúgó, 1920 Nižné Družbachy, Družbachy. 1927 Nižné Ružbachy, maď. Alsózúgó, nem. Unter Rauschenbach.

Administratívne začlenenie:

Župa Spišská, Podtatranská 1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Stará Ľubovňa do 1960, Poprad 1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa.

Počet obyvateľov:

1828 - 880, 1869 - 837, 1880 - 798, 1890 - 799, 1900 - 794, 1910 - 714, 1921 - 632, 1930 - 654, 1940 - 739, 1948 - 732, 1961-808, 1970 - 736, 1980 - 663, 1991 - 637. 

1921 - 179 d, 632 obyv.: 610 čs,12 n, 3 m, 7 iná;  621 rk, 4 gk, 3 ea, 4 Iz.

1991 - 160 d, 637 obyv.: 635 s, 1 č, 1 m, 619 rk, 3 gk, 2 ev, 13 ne.

Výmera chotára: 979 ha.

 

Dejiny

Obec je prvýkrát písomne doložená r. 1286 v metácii dediny Hniezdne. Založená bola na nemeckom zákupnom práve. Od r. 1272 do r. 1279 bola majetkom podolínskeho šoltýsa Henrika, ktorý ho r. 1303 so šoltýskymi výsadami daroval svojej sestre Hildegunde. Nižné Ružbachy boli staršou slovenskou osadou, ktorá prebrala nemecké právo. Pravdepodobne koncom 13. st. N. R. spustli alebo sa vyľudnili za nepokojov na hornom Spiši. Darované nemecké právo malo prispieť k ich znovuobnoveniu. O existencii osady sa dozvedáme aj z prvého variantu súdobého odpisu listiny Žigmunda z r. 1408, ktorý ju ako majetok hradného panstva Ľubovňa daroval Imrichovi z Perína. Od r. 1412 do r.1772 bola v zálohu Poľska. Podľa úradného popisu kráľovských majetkov, ktorý nariadil poľský snem r. 1562-63, platila ročne 40,22 fl. daní. Od r. 1755 do 1. pol. 19. st. tu pôsobila papiereň, ktorá vyrábala papier veľmi dobrej kvality. Z majstrov tejto papierne sú známi: Ján Matavovský, ktorý tu pracoval pravdepodobne od r. 1759 do r. 1802, Tomáš Neumann /od r.1811/ a okolo r. 1820 papierenským majstrom bol Tomáš Hoffman. Koncom 18. st. bolo v obci plátennícke bielidlo. R. 1828 mala obec 120 domov. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka a spracovaním ľanu. V obci boli 2 mlyny. Po r. 1918 sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. 24. 7.1932 bolo v obci založené Potravné druž­tvo, ktoré 31.11.1951 sa zlúčilo s Jednotou OSD. Počas SNP na okolí obce operovali partizánske skupiny. Obec bola oslobodená 25. 1.1945. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, z 392 hlasov získala 381, KSS 7 a Strana slobody 1 hlas. JRD založené r.1975 bolo pripojené k JRD Podolínec. Po r. 1945 bola v obci zavedená elektrická sieť /1946/,verejné osvetlenie /1957/, miestny rozhlas /1958/, postavené nové rodinné domy, kultúrny dom /1952/, budova MNV /1961/, požiarna zbrojnica /1962/, materská škola /1970/, miestne komunikácie, chodníky, ovčia farma, čistička odpadových vôd /1992/ a ďalšie stavby. Uvedením železničnej trate Podolínec - Plaveč do prevádzky r.1966 získala železničné spojenie.

 

Pamiatky

Kaštieľ, klasicistický s retardovanými rokokovými prvkami, jednopodlažný.

Kostol sv. Kataríny Alex. /rímskokat./, pôvodne ranogotický, ktorý stál už r. 1303. Z tej doby sú obvodové múry lode s gotickým portálom a dolná časť veže s lomeným gotickým vchodom. Po r. 1615 renesančne zaklenutý, v 18. st. rozšírený bočnými kaplnkami a novým presbytériom. Predstavaná gotická veža je barokovo nadstavaná s barokovou baňou a laternou. Malá prístavba južnej predsiene má v štíte umiestnený epitaf z červeného mramoru z r.1684. 

Bočný oltár Premenenia pána, rokokový, z pol. 18 st., má obraz Premenenia Pána od krakovského maliara E. Wojciecha z r.1878.

Dvere, drevené s gotickým kovaním, z 2. pol. 14. st.

Epitaf, z červeného mramoru, z r.1684. 

Krstiteľnica, kamenná, z čias stavby kostola.

Reliéf Madona, polychrómovaná drevorezba, ľudová práca z konca 18. st. 

Božie muky, malá baroková štvorboká arkádová stavba z 1. pol. 18. st.

Zvon, gotický, z r. 1535.

Mlyn, murovaná stavba s hornými prevádzkovými priestormi z konca 18. st. 

Pomník E. Korponaya, postavený r. 1956.

 

Osobnosti

Eduard Korponay /1. 9.1814 Levoča - 14. 2.1891 Nižné Ružbachy/, kňaz /v N. Ružbachoch v r.1838-1891/, bernolákovec, básnik, spisovateľ, ľudovýchovný pracovník, zakladateľ spolku Braterstvo kresťanskej striezlivosti v N. Ružbachoch.

 



© Ľubovnianska knižnica
Posledná aktualizácia:  11. október 2011