|
|
|
|
Nová Ľubovňa
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1322
Nova Lublo, 1364 Neuliubliaw, Neulublo, 1408 Vylyblyo, Vylybliou, 1808 Nowá Ľubowná, Új-Lubló,
Neo-Lublovia, Neu
Lublau, 1863 Újlubló, 1920 Nová Ľubovňa, maď. Újlubló, nem.
Neulublau.
Administratívne
začlenenie:
Župa
Spišská, Podtatranská 1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Stará Ľubovňa
do 1960, Poprad 1960-1968, od 1968
okres Stará Ľubovňa.
Miestne
časti: Glinik, Hámor, Jarok, Nižná Zavada, Ostrov, Pod kostolom, Predok, Vyšná
Zavada, Za Ilke, Zadok, Za špitálom.
Počet
obyvateľov:
1828
- 1312, 1869 - 1031, 1880 - 1058, 1890 - 1028, 1900 - 969, 1910 - 902, 1921 -
1001, 1930 - 1135, 1940 - 1301, 1948 - 1415, 1961 - 1868, 1970 - 1925, 1980 -
2095, 1991 - 2382.
1921
- 237
d, Nová Ľubovňa 229, Ľubovnianske kúpele 8 d, 1001 obyv.: 984 čs, 4 n, 3
m, 3 ž, 7 cudz.; 985 rk, 5 gk, 1 ea, 10 iz.
1991
- 518 d, 2382 obyv.: 2365 s, 3 č, 2 p, 8 ro, 3 u, 1 iná; 2309 rk, 38 gk, 1
pr, 12 bv, 3 ev, 1 iné, 18 ne.
Výmera
chotára: 1448 ha.
Dejiny
Prvýkrát
sa spomína v lokačnej listine r. 1308 pod názvom Liblow Pataka, keď magister
Ján, syn palatína Omodeja, udelil škultéciu Helbrandovi, Adiptovmu synovi, k
založeniu dediny. Helbrand dostal 3 slobodné lány, mlyn, pivovar. Mohol ešte
postavit jeden mlyn a pivovar. Okrem neho nesmel tu nikto postaviť mlyn,
pivovar alebo predávať pivo, víno a iné liehoviny. Za súdenie krádeží, vrážd
a zbojstvá mal dostať jednu tretinu. Mal súdiť všetky malé spory, z ktorých
mu pripadne celý výťažok. Ukladala sa mu tiež povinnosť vymáhať cirkevný
desiatok, ktorý mal odovzdať prostredníctvom Spišskej kapituly do Uhorska.
Obyvatelia obce dostali 16 rokov slobody a po jej uplynutí boli povinní
zaplatiť 24 grošov poľskej miery a 60 grošov z každého majetku na sviatok
sv. Juraja. Okrem toho sa im ukladala povinnosť vojensky držať údolie a
zaobstarať pokrm pre zemepána kedykoľvek príde do dediny. Obec bola prvou
osadou na ľubovnianskom hradnom panstve založenou na nemeckom práve. Šoltýska
listina okrem udelenia bežných výsad nemeckého dedinského práva nariaďuje,
aby sa osada /kostol/ v cirkevných záležitostiach neriadila poľskými, ale
spišskými zvyklosťami. Obec sa uvádza aj v listine z r .1364, ktorou boli
udelené mestské výsady Starej Ľubovni a vymedzené jej hranice. Písomne je
doložená aj v 2 súdobých odpisoch listiny Žigmunda z r. 1408, ktorou ľubovnianske
hradné panstvo daroval Imrichovi z Perína. Po celé obdobie stredoveku patrila
hradnému panstvu Ľubovňa. V r. 1412-1772 bola v zálohu Poľsku. Podľa úradného
popisu kráľovských majetkov, ktoré nariadil poľský snem r. 1562-63, obec dávala
robotu, zosyp, múku, dávky v naturáliách, seno a platila vojenskú daň.
Spolu platila 35,6 fl. V r. 1786-87 obec dosídlili nemeckí osadníci. V 18.
st. tu
bola
v prevádzke vysoká pec a železné hámre, ktoré zanikli po r. 1867, R. 1828
obec mala 182 domov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom,
tesárstvom, povozníctvom, pálením tehál a murárstvom. V r. 1898 založili v
obci Potravné družstvo, ktoré 14. 3.1952 bolo začlenené do Jednoty OSD. V
obci pracovali 3 koželužne, vodný mlyn a píla. R. 1928 značná časť
obce vyhorela.
Obec
bola oslobodená 24. 1.1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 25.
1.1945 - predseda Alexej Pečarka, podpredseda Jeronym Smrek. Vo voľbách
1946 zvíťazila DS, zo 721 hlasov získala 692, KSS 20, Strana práce 6, Strana
slobody 1 hlas. Po r. 1945 obec zaznamenala hospodársky a kultúrny rozvoj. Po
oslobodení bolo v obci zavedené verejné osvetlenie, miestny rozhlas /1957/,
vodovod /1968/, postavené nové rodinné domy, požiarna zbrojnica /1953/, kultúrny
dom /1959/, telocvičňa /1981/, administratívna budova a hospodárske budovy
JRD, objekty na spracovanie liečivých rastlín /1981-1986/, miestne komunikácie,
chodníky a ďalšie objekty. JRD bolo založené 31.10.1971.
Pamiatky
Kostol
sv. Jána evanj., /rímskokat./ ranogotický, z obdobia okolo r. 1300, upravovaný
r. 1615, 1857 a 1934, jednoloďový, s rovným uzáverom presbytéria,
pristavanou sakristiou, sev. kaplnkou a vstavanou vežou do priečelia pri úprave
r.1857. V presbytériu je gotická krížová rebrová klenba, v lodi renesančná
valená klenba. Z pastofória na sev. strane presbytéria ostala iba gotická
kovaná mreža zasadená do dreveného klasicistického rámu v 2. pol. 18. st.
Vo víťaznom oblúku sú neskororománske rímsové konzoly z obdobia pred
r.1300.
Bočný
oltár P. Márie, barokový z 1. pol. 18. st, polychrómovaná drevorezba. V strede reliéf Panny Márie Škapuliarskej,
po stranách plastiky P. Márie a sv. Jána, v nadstavci plastika Dobrý
Pastier.
Bočný oltár Božského
srdca, barokovo-klasicistický, z 1. pol. 18. st.
Kazateľnica,
klasicistická, z 2. pol. 18. st.
Drevená
vodná píla, poháňaná vodným kolom na horný náhon. Pri píle bol šrotovací
mlyn.
Kúpele Nová Ľubovňa
Pri
minerálnych prameňoch nachádzajúcich sa v závere doliny Ľubovnianskeho
potoka, pravého prítoku rieky Poprad, ktoré sa viažu na zlom prebiehajúci
dolinou Popradu a tvoria sústavu zemito-železnatých, studených kyseliek,
vznikli v 19.st. kúpele. Heinrich Johann Crantz, viedenský lekár a profesor
chémie, vo svojom diele Liečivé pramene Rakúskej monarchie /Viedeň 1877/
označil tieto pramene za veľmi silne mineralizované. Presnejšie analýzy
vody uskutočnil dr. Jakub Engel, fyzikus spišskej stolice. V r. 1894 analýzu
chemického zloženia minerálnych prameňov Andrej a Amália vykonal
univerzitný profesor dr. Béla Lengyel z Budapešti a minerálnych prameňov
Alfréd, Mária a bahna dr. Antal Steiner z Levoče. Zo skromných začiatkov sa
kúpele rozrástli, prerástli lokálny rámec a stali sa obľúbeným liečebným
a rekreačným miestom nielen pre obyvateľov Spiša, ale aj pre cudzincov, najmä
poľskej a maďarskej šľachty. Na liečbu sa využívali tri, neskôr štyri
pramene: Andrej, Amália, Alfréd a Mária. V kúpeľoch liečili choroby zažívacieho
ústrojenstva, močových ciest, obličiek, zápaly kĺbov, ženské choroby a
choroby horných dýchacích ciest. Hlavnými liečebnými procedúrami boli
pitné kúry a uhličito-železnaté vaňové a slatinné kúpele z rašeliny.
Minerálna voda z prameňa Amália a Andrej sa plnila do fliaš automatickými
strojmi Siemens a vyvážala aj za hranice. Kúpele spravovalo komorné
panstvo. Neskôr kráľovská komora kúpele prenajímala. R. 1859 majiteľom kúpeľov
sa stal Alfréd Probstner. Ďalší rozvoj kúpeľov nastal za Artúra
Probstnera, poslanca uhorského snemu, syna Alfréda Probstnera. R. 1887 kúpele
mali kapacitu 110 hosťovských izieb. Návštevnosť sa pohybovala okolo 500
hostí ročne. Do rozvoja kúpeľov citeľne zasiahla 1. svetová vojna. V období
medzi dvoma vojnami kúpele stagnovali. Po vypuknutí 2. svetovej vojny návštevnosť
kúpeľov rapídne poklesla. V r. 1941 a 1943 boli v kúpeľoch ubytované nemecké
deti. Majiteľ kúpeľov Alfréd Probstner v r. 1944 emigroval. Pri prechode
frontu boli kúpele vydrancované. Podľa dekrétu prezidenta republiky č.108/1945 Zb. ako konfiškát boli dané pod národnú správu. V
r 1948 sa začalo
s obnovou kúpeľných objektov, ktorú realizovala Východoslovenská stavebná
spoločnosť. Obnova bola ukončená v r.1950, liečba však nebola obnovená.
R. 1954 sa tu zriadil Domov dôchodcov a v r.1964 Ústav sociálnej
starostlivosti pre duševne postihnuté deti. 31. 3.1968 tento ústav bol zrušený
a do objektov kúpeľov umiestnené Poľnohospodárske odborné učilište.
Rozhodnutím Rady Vsl. KNV č. 259 z 10. 9.1968 boli kúpele odovzdané podniku
Skrutkáreň Stará Ľubovňa. 17. 5.1985 začala výstavba hotela Ľubovňa s
kapacitou 520 postelí, ktorá bola ukončená 29.12.1991. Hotel s bazénom,
saunou, telocvičňou, posilňovňou slúži rekreačným účelom pracovníkov
Slovenského odborového zväzu. V zimnom období rekreantom a širokej
verejnosti je k dispozícii 5 lyžiarskych vlekov.
|
