|
|

















































|

|
Mníšek nad Popradom
Staré a inojazyčné názvy obce
1323 /locus/ Heremitoris, 1364 Heremita, 1758 Mnizeck, 1786 Mnissek, Remete,
Einsiedl, 1863 Mnísek,19O7 Poprádremete, 1920 Mníšek nad Popradom, maď.
Paprádremete, nem. Einsiedel.
Administratívne začlenenie
Župa Spišská, Podtatranská 1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Stará Ľubovňa
do 1960, Poprad 1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa.
Časti obce: Kače / 1808 Kacse, Kácsfalu, Kacze, 1863 Kácsfalu/,
Medzibrodie /1863, Medzíbrodze/, Mníšek, Pilhov, Pilhovčík.
Miestne časti: Džizovky, Grešáky, Kalembovka, Kovaľovka, Krendželovka,
Kuľaviaký, Poľana, Staré košiáre, Skalna, Žľabina.
Počet obyvateľov
1869 - 518, 1880- 449,1890 - 551,1900 - 502,1910 - 449,1921 - 433,1930 - 476,
1940 -568,1948 - 477,1961- 98,1970 - 900,1980 - 718,1991 - 657. 1921 - 95 d,
Mníšek 22 d. Grešáky 3 d, Kače 3O d, Krendželovka 5 d, Medzibrodie 20 d, Závodie
15 d,433 obyv.: 426 cs,2 m,5 cudz., 207 rk.202 gk,2 ea,12 iz,10 iné. 1991- 151
d, 657 obyv.: 646 s, 3 c,5 pl ro, 2 iná, 604 rk,35 gk, 4 obv.1 iné, 13 ne.
Výmera chotára: 1793 ha.
Dejiny
Prvýkrát sa spomína v metácii hradného panstva Plaveč z r.1323 ako pustovňa /Heremita/,
čo svedčí o tom, že na území osady existoval eremitský kláštor. Sporní na sa aj
v listinách z r. 1338 a 1364. Obec vznikla v 14.st.dosídlením staršej osady na
základe valašského práva. Ma významnej ceste do Poľska bola tu tridsiatková
stanica a slávna krčma. Patrila k Ľubovnianskemu hradnému panstvu a v
r.1412-1772 bola v zálohu v Poľsku. Podľa Inventára Spišského starostovsta
z r.1758 mal Mníšek s kopanicami Kače a Pilhov 38 zárubkov. Zemepánom sa
nepodarilo prinútiť kopaničiarov žijúcich v samostatných folvarkoch, aby sa
usadili v sústredenej obci. Preto dedina má dodnes roztratenú sídelnú štruktúru.
V 19.st.bol tu čulý hospodársky život. Pracovala tu železiareň, ktorej majiteľom
bol Karol Heyssl, riaditeľ Coburgových železiarní. Jestvovala preto, že na okolí
bolo množstvo lesov a surové železo sa mohlo odvážať Popradskou dolinou pre
hámre v Haliči. V 2.polroku 1856 sa vyrobilo a vyviezlo 15.000 Viedeň. centov/l
vied. cent=56 kg/ surového železa. Železná ruda sa sem dovážala aj z Hornadskej
doliny. Vysoká pec zanikla r.1867. Po zániku pece bola do r.1876 v jej objektoch
skláreň a na konci storočia pila. Majiteľom vodného mlyna a píly bol Ján
Brunovský. Obyvatelia pracovali v lesoch. R.1918 obec obsadilo poľské vojsko.
Po r.1918 obyvatelia sa zaoberali sezónnymi prácami, drotárstvom a prácou v
lesoch. Počas SNP na okolí obce operovali viaceré partizánske skupiny, ktoré
prepadával i nemecké jednotky najmä na ceste Stará Ľubovňa- Mníšek n/Popradom.
Obec bola oslobodená 24.1.1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 1.2.1945 -
predseda Pavel Živčák, podpredseda Vojtech Ščurka. 14.10.1945 bolo v obci
založené Potravné družstvo, ktorého členmi sa stali aj občania Pilhova.
20.3.1951 sa zlúčilo s Jednotou OSD. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, z 241 hlasov
získala 198, KSS 40 a Strana slobody 2 hlasy. Po roku 1945 bol v obci zavedený
telefón, elektrická sieť /196O/, verejné osvetlenie /1961/, miestny rozhlas
/1962/, autobusová doprava /l962/, vodovod v osade Kače /1978/, Medzibrodie
/1986/ a v Časti Mníška /1987/ a postavený kultúrny dom /1956/, budova Jednoty
ŠD /1962/, základná škola /1967/, materská škola /l967/, hraničný prechod do
Poľska /l97l/, miestne komunikácie a mosty v osadách Kače a Medzibrodie /1972/,
požiarna zbrojnica /l975/, budova obecného úradu /1983/, kultúrny dom a požiarna
zbrojnica v osade Medzibrodie /1991/, nové rodinné domy a uskutočnená regulácia
potoka Hraničná /1991/ a ďalšie objekty.
Pamiatky
Kostol sv. Kríža /rímskokat./, pseudorománsky s klasicistickými prvkami ,
postavený okolo r.1900, trojloďový, presbytérium s polygonálnym uzáverom.
Bočný oltár ľavý s obrazom Ružencovej P. Márie, od J. Hanulu, z
r.1883.Olej na plátne 2OOx7O.
Bočný oltár pravý s obrazom Povýšenie sv. Kríža, z r, 1869, od
viedenského maliara F. Staudingera. 01ej na plátne.
Súsošie Kalvária, z konca 18.st., polychrómovaní drevorezba.
Horáreň, klasicistická, zo zač.19.st., jednopodlažná šesťosová stavba s
manzardovou strechou
|