Mapa stránok    Vyhľadávanie na stránke    Spýtajte sa knižnice     Kontakty

Ľubovnianska knižnica
Stará Ľubovňa

▲   O knižnici ▲   Služby ▲   Katalóg ▲   Podujatia ▲   Edičná činnosť ▲   Obecné knižnice


   

 

 

Michal Murcko: Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa

 

■     Hlavná stránka

▲   Edičná činnosť

 

►     ANDREJOVKA
►     ČIRC
►     ĎURKOVÁ
►     HAJTOVKA
►     HALIGOVCE
►     KOZELEC
►     HNIEZDNE
►     HRANIČNÉ
►     HROMOŠ
►     CHMEĽNICA
►     JAKUBANY
►     JARABINA
►     KAMIENKA
►     KOLAČKOV
►     KYJOV
►     LACKOVA
►     LEGNAVA
►     LESNICA
►     LITMANOVÁ
►     LOMNIČKA
►     ĽUBOTÍN
►     MATYSOVÁ
►     MALÝ LIPNÍK
►     MNÍŠEK
►     NOVÁ ĽUBOVŇA
►     NIŽNÉ RUŽBACHY
►     OBRUČNÉ
►     ORLOV
►     PLAVEČ
►     PLAVNICA
►     PODOLÍNEC
►     PUSTÉ POLE
►     PRAMENE
►     RUSKÁ VOĽA
►     ŠAMBRON
►     ŠARIŠSKÉ JASTRABIE
►     HRAD ĽUBOVŇA
►     PODSADOK
►     STARÁ ĽUBOVŇA
►     STARINA
►     STRÁŇANY
►     SULÍN
►     ÚDOL
►     VISLANKA
►     VEĽKÁ LESNÁ
►     VEĽKÝ LIPNÍK
►     VYŠNÉ RUŽBACHY

 

 

Mníšek nad Popradom

 

Staré a inojazyčné názvy obce

1323 /locus/ Heremitoris, 1364 Heremita, 1758 Mnizeck, 1786 Mnissek, Remete, Einsiedl, 1863  Mnísek,19O7  Poprádremete, 1920 Mníšek nad Popradom, maď. Paprádremete, nem. Einsiedel.

 

Administratívne začlenenie

Župa Spišská, Podtatranská 1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Stará Ľubovňa do 1960, Poprad 1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubov­ňa.

 

Časti obce:  Kače / 1808 Kacse,  Kácsfalu, Kacze, 1863 Kácsfalu/, Medzibrodie /1863, Medzíbrodze/, Mníšek, Pilhov, Pilhovčík.

 

Miestne časti: Džizovky, Grešáky, Kalembovka, Kovaľovka, Krendželovka, Kuľaviaký, Poľana, Staré košiáre, Skalna, Žľabina.

 

Počet obyvateľov

1869 - 518, 1880- 449,1890 - 551,1900 - 502,1910 - 449,1921 - 433,1930 - 476, 1940 -568,1948 - 477,1961- 98,1970 - 900,1980 - 718,1991 - 657. 1921 - 95 d, Mníšek 22 d. Grešáky 3 d, Kače 3O d, Krendželovka 5 d, Medzibrodie 20 d, Závodie 15 d,433 obyv.: 426 cs,2 m,5 cudz., 207 rk.202 gk,2 ea,12 iz,10 iné. 1991- 151 d, 657 obyv.: 646 s, 3 c,5 pl ro, 2 iná, 604 rk,35 gk, 4 obv.1 iné, 13 ne.

 

Výmera chotára: 1793 ha.

 

Dejiny

Prvýkrát sa spomína v metácii hradného panstva Plaveč z r.1323 ako pustovňa /Heremita/, čo svedčí o tom, že na území osady existoval eremitský kláštor. Sporní na sa aj v listinách z r. 1338 a 1364. Obec vznikla v 14.st.dosídlením staršej osady na základe valašského práva. Ma významnej ceste do Poľska bola tu tridsiatková stanica a slávna krčma. Patrila k Ľubovnianskemu hradnému pan­stvu a v r.1412-1772 bola v zálohu v Poľsku. Podľa Inventára Spišského starostovsta z r.1758 mal Mníšek s kopanicami Kače a Pilhov 38 zárubkov. Zemepánom sa nepodarilo prinútiť kopaničiarov žijúcich v samostatných folvarkoch, aby sa usadili v sústredenej obci. Preto dedina má dodnes roztratenú sídelnú štruktúru. V 19.st.bol tu čulý hospodársky život. Pracovala tu železiareň, ktorej majiteľom bol Karol Heyssl, riaditeľ Coburgových železiarní. Jestvovala preto, že na okolí bolo množstvo lesov a su­rové železo sa mohlo odvážať Popradskou dolinou pre hámre v Haliči. V 2.polroku 1856 sa vyrobilo a vyviezlo 15.000 Viedeň. centov/l vied. cent=56 kg/ surového železa. Železná ruda sa sem dovážala aj z Hornadskej doliny. Vysoká pec zanikla r.1867. Po zániku pece bola do r.1876 v jej objektoch skláreň a na konci storočia pila. Majiteľom vodného mlyna a píly bol Ján Brunovský. Obyvatelia pracovali v lesoch. R.1918 obec obsadilo poľ­ské vojsko. Po r.1918 obyvatelia sa zaoberali sezónnymi prácami, drotárstvom a prácou v lesoch. Počas SNP na okolí obce operovali viaceré partizánske skupiny, ktoré prepadával i nemecké jednotky najmä na ceste Stará Ľubovňa- Mníšek n/Popradom. Obec bo­la oslobodená 24.1.1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 1.2.1945 - predseda Pavel Živčák, podpredseda Vojtech Ščurka. 14.10.1945 bolo v obci založené Potravné družstvo, ktorého členmi sa stali aj občania Pilhova. 20.3.1951 sa zlúčilo s Jednotou OSD. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, z 241 hlasov získala 198, KSS 40 a Strana slobody 2 hlasy. Po roku 1945 bol v obci zavedený telefón, elektrická sieť /196O/, verejné osvetlenie /1961/, miestny rozhlas /1962/, autobusová doprava /l962/, vodovod v osade Kače /1978/, Medzibrodie /1986/ a v Časti Mníška /1987/ a postavený kultúrny dom /1956/, budova Jednoty ŠD /1962/, základná škola /1967/, materská škola /l967/, hraničný prechod do Poľska /l97l/, miestne komunikácie a mosty v osadách Kače a Medzibrodie /1972/, požiarna zbrojnica /l975/, budova obecného úradu /1983/, kultúrny dom a požiarna zbrojnica v osade Medzibrodie /1991/, nové rodinné domy a uskutočnená regulácia potoka Hraničná /1991/ a ďalšie objekty.

 

Pamiatky

Kostol sv. Kríža /rímskokat./, pseudorománsky s klasicistickými prvkami , postavený okolo r.1900, trojloďový, presbytérium s polygo­nálnym uzáverom.

Bočný oltár ľavý s obrazom Ružencovej P. Márie, od J. Hanulu, z r.1883.Olej na plátne 2OOx7O.

Bočný oltár pravý s obrazom Povýšenie sv. Kríža, z r, 1869, od viedenského maliara F. Staudingera. 01ej na plátne.

Súsošie Kalvária, z konca 18.st., polychrómovaní drevorezba.

Horáreň, klasicistická, zo zač.19.st., jednopodlažná šesťosová stav­ba s manzardovou strechou

 


© Ľubovnianska knižnica
Posledná aktualizácia:  11. október 2011