Mapa stránok    Vyhľadávanie na stránke    Spýtajte sa knižnice     Kontakty

Ľubovnianska knižnica
Stará Ľubovňa

▲   O knižnici ▲   Služby ▲   Katalóg ▲   Podujatia ▲   Edičná činnosť ▲   Obecné knižnice


   

 

 

Michal Murcko: Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa

 

■     Hlavná stránka

▲   Edičná činnosť

 

►     ANDREJOVKA
►     ČIRC
►     ĎURKOVÁ
►     HAJTOVKA
►     HALIGOVCE
►     KOZELEC
►     HNIEZDNE
►     HRANIČNÉ
►     HROMOŠ
►     CHMEĽNICA
►     JAKUBANY
►     JARABINA
►     KAMIENKA
►     KOLAČKOV
►     KYJOV
►     LACKOVA
►     LEGNAVA
►     LESNICA
►     LITMANOVÁ
►     LOMNIČKA
►     ĽUBOTÍN
►     MATYSOVÁ
►     MALÝ LIPNÍK
►     MNÍŠEK
►     NOVÁ ĽUBOVŇA
►     NIŽNÉ RUŽBACHY
►     OBRUČNÉ
►     ORLOV
►     PLAVEČ
►     PLAVNICA
►     PODOLÍNEC
►     PUSTÉ POLE
►     PRAMENE
►     RUSKÁ VOĽA
►     ŠAMBRON
►     ŠARIŠSKÉ JASTRABIE
►     HRAD ĽUBOVŇA
►     PODSADOK
►     STARÁ ĽUBOVŇA
►     STARINA
►     STRÁŇANY
►     SULÍN
►     ÚDOL
►     VISLANKA
►     VEĽKÁ LESNÁ
►     VEĽKÝ LIPNÍK
►     VYŠNÉ RUŽBACHY

 

 

Malý Lipník

 

Staré a inojazyčné názvy obce:

1715 Kis Lipnik, 1786 Lipnik, 1808 Lipnik, Lipník, 1863 Kislipnik, 1907 Kishárs, 1920 Lipnik, 1927 Malý Lipník, maď. Kishárs.

Administratívne začlenenie:

Župa Šarišská, Podtatranská 1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Lipany do 10.12.1922, Stará Ľubovňa 1922-1960, Prešov 1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa.

Počet obyvateľov:

1787 - 564, 1828 - 725, 1869 - 966, 1880 - 892, 1890 - 995, 1900 - 804, 1910 - 687, 1921 - 614, 1930 - 688, 1940 - 783, 1948 - 738, 1961 - 699, 1970 - 645, 1980 - 545, 1991 - 479.

1921 - 159 d, 614 obyv.: 348 čs, 1 m, 1 n, 240 r, 17 ž, 1 iná, 6 cudz.; 26 rk, 553 gk, 21 iz, 14 iné. 

1921 - 125 d, 479 obyv.: 468 s, 1 mo, 1 p, 2 rs, 7 u; 49 rk, 423 gk, 1 bv, 6 ne. 

Výmera chotára: 1375 ha.

 

Dejiny

Prvá správa o dedine je z r. 1600. Vtedy bola novou dedinou a tamojší obyvatelia ešte neboli povinní platiť ročnú daň kráľovi. Sídlisko vzniklo v 80.- 90. rokoch 16. st. na území panstva Plaveč. Vybudoval ho šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného práva ako kopaničiarsku dedinu. Názov dostala podľa staršieho názvu údolia, koreniacom v slove lipa. Obec patrila k najmladším dedinám v okolí. R. 1787 mala 85 a r. 1828 96 domov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, výrobou vlneného súkna, ľanového oleja. V 19. st. sadovníctvom. R. 1848 v obci vojensky potlačili vzburu obyvateľov proti župe. V pol. 19.st. ju postihol hlad a vysťahovalectvo. R. 1887 žandári krvavo potlačili vzburu želiarov proti exekúcii. Na frontoch 1. svetovej vojny padli 8 občania. Po r. 1918 hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo, chov dobytka, drotárstvo. V obci bol vodný mlyn a píla, ktoré od r. 1934 mal v prenájme od Jána Čandu Ján Brunovský. V r. 1935 bola v obci založená MO-KSČ. Pri ťažení na Poľsko v septembri 1939 cez obec prechádzalo vojsko slovenskej armády. Za Slovenského štátu tu pracovala ilegálna bunka KSS. 23. 9.1944 partizáni prepadli obcou prechádzajúcu nemeckú kolónu. Obec bola oslobodená 24. 1.1945. 30. 1.1945 bol utvorený revolučný národný vybor- predseda Ján Kovaľ, podpredseda Jozef Šesták, tajomník Jozef Potáš. Vo voľbách r. 1946 zvíťazila DS, z 381 hlasov získala 289,KSS 88,Strana práce 3 hlasy. V r. 1947 z obce optovalo 10 rodín do ZSSR. Po r. 1945 bola v obci zavedená elektrická sieť /1959/, verejné osvetlenie, miestny rozhlas, vodovod /1980/ a postavené zdravotné stredisko /1972/, kultúrny dom /1975/, budova MNV /1977/, obchodné stredisko /1985/, budova pošty /1993/, asfaltová cesta, mosty /1994/ a ďalšie stavby.

 

Pamiatky

Kostol sv. Kozmu a Damiána /gréckokat./, z r. 1820, obnovený r. 1889 a r. 1937, klasicistický, jednoloďový, s presbytériom s polkruhovým uzáverom a predstavanou vežou. V strede priečelia vstupný portál s datovaním 1820-1937. Vnútorné zariadenie nové.

Kríž - procesiový /maľovaný/, ľud.  práca z 19. st., obojstranná maľba /200x71/.

 

Osobnosti

Eduard Hriňák /16.11.1856 Malý Lipník - 12. 7.1917 Prakovce/, maliar, autor žánrových výjavov, krajiniek, portrétov, ojedinele aj oltárnych obrazov. Pôsobil v Košiciach, Budapešti, v posledných rokoch života u arcikniežaťa Jozefa Augusta v Topoľčiankach, od r.1914 v Prakovciach.

Boris Kocúr /21. 6.1924 Malý Lipník - december 1944 Slovenské Rudohorie/, básnik, prozaik a prekladateľ, člen partizánskej skupiny Sadilenka.


© Ľubovnianska knižnica
Posledná aktualizácia:  11. október 2011