|
|
|
|
Matysová
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1408
Mathezhaw, 1773 Matissova, Matissowa, 1786 Matischova, 1808 Mattissová,
Mattissowá, 1863 Mattiszova, 1907 Máté, 1920 Matišová, 1927
Matysová, maď. Máté.
Administratívne
začlenenie:
Župa
Šarišská, Podtatranská 1923-1928,
Tatranská 1940-1945, okres Lipany
do 10.12.1922, Stará Ľubovňa 1922-1960, Prešov 1960-1968, od 1968
okres Stará Ľubovňa.
Miestne
časti: Bydačová, Marmon.
Počet
obyvateľov:
1787
- 395, 1828 - 505, 1869 - 635, 1880 - 670, 1890 - 649, 1900 - 542, 1910 - 494,
1921 - 419, 1930 - 435, 1940 - 509, 1948 - 483 , 1961 - 486, 1970 - 387, 1980 -
200, 1991 - 112.
1921
- 132 d, 419 obyv.: 341 čs, 78 r; 1 rk, 411 gk, 7 iz.
1991
- 44 d, 112 obyv.: 110 s, 2 u; 4 rk, 107 gk, 1 ne.
Výmera
chotára: 1043 ha.
Dejiny
Najstaršia správa o obci je z
r. 1408, keď kráľ Žigmund
daroval šľachticovi Imrichovi z Perína ľubovnianske hradné panstvo, ku ktorému
patrila aj Matysová. V darovacej listine je uvedená v nemeckom názve vo význame
Matysova Poruba. Názov je odvodený od koreňa mena prvého miestneho šoltýsa
Matysa. Obec vybudovali usadlíci so šoltýsom Matysom, poverencom Václava z
Petrovenca pravdepodobne v 2. pol. 14. st. podľa zákupného práva. Obyvatelia po
r. 1408 sídlisko opustili, dedina zanikla a neobnovili ju ani v 16. st. R. 1569
bol tu len panský majer Mathyzo. Časť bývalého chotára mala aj vtedy názov
Matysová a patrila panstvu Plaveč. Nové sídlisko vzniklo z iniciatívy Horvátovcov
z Plavča, ktorí tu začiatkom 17. st. usadili nových obyvateľov. Nová
kopaničiarska dedina dostala opäť názov Matysová. R. 1787 mala 58 a v r.
1828
68 domov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pálením vápna a
tkaním. V r. 1848 vystúpili proti feudálnym povinnostiam. V obci boli časté
epidémie: r. 1846 vypukla epidémia týfusu, ďalšia epidémia postihla obec
r. 1871 - zomrela 40 ľudí, a r. 1873 epidémia cholery - zomrelo 75 ľudí. Po
r. 1918 hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo. Pred vpádom
do Poľska - 28. 8.1939, prišli do obce jednotky slovenskej armády a neskôr
nemecké vojsko. Obec bola oslobodená 24. 1.1945. Revolučný národný výbor
bol utvorený 30. 1.1945 - predseda Ján Havran, podpredseda Michal Petrík,
tajomník Mikuláš Firc. Vo voľbách 1946 zvíťazila KSS, z 277 hlasov získala
132, DS 126, Strana práce 4, Strana slobody 12. V r. 1947 z obce optovalo 13 rodín
do ZSSR. JRD bolo založené r. 1978 a pripojené k JRD Údol. Po r. 1945 bol v
obci zavedený telefón /1957/, vodovod /1957/, elektrická sieť /1959/,
miestny rozhlas, verejné osvetlenie, autobusová doprava /1960/, postavená
asfaltová cesta /1960/, kultúrny dom /1969/, budova Jednoty ŠD /1962/, požiarna
zbrojnica /1969/, zregulovaný miestny potok /1961/, vybudované nové rodinné
domy a ďalšie objekty.
Pamiatky
Kostol
sv. Michala archanjela /gréckokat./, drevený, postavený r. 1833, obnovený
r. 1938. Zrubová jednoloďová stavba s presbytériom s polygonálnym uzáverom.
Celá stavba je obitá šindľami. Veža má barokovú kupolu s laternou, 2
malé vežičky majú okná so žalúziami a stanovú strechu.
Hlavný
oltár s obrazom Sňatie z kríža a s predstaveným ikonostasom, s
barokovo-klasicistickou architektúrou, je z čias stavby kostola.
Bočný
oltárik sv. Michala archanjela s
obrazom svätca a maličkými postavami donátorov
je z 18.st.
Bočný
oltár Premenenia Pána s neobarokovou
architektúrou je z 2. pol. 19. st.
Drevený
luster so železnými kovanými štvorpásovými
obručami je z r. 1633.
Obraz
Madona s Ježiškom, závesný, z r. 1693, olej na plátne/ 95x30/ v pôvodnom
drevenom ráme s nápisom Nad žertvenikom.
Ikona
Premenenia Pána, z 18. st., temp. na dreve, v drevenom polychrómovanom orámovaní
s nadstavcom a bohostánkom. Pochádza z bývalého oltára.
Ikona
Deesis /Kristus, P. Mária, sv. Ján/, zo 17 .st., temp. na dreve /80x120/.
Ikona
s klejmou sv. Michal arch., zo 17. st., temp. na dreve /130x120/. Obraz Kalvária,
tabuľový, zo 17. st., temp. na dreve /100x100/.
Ikona
Pantokrator, zo 17. st., temp. na dreve v maľ. ráme.
Ikony
z ikonostasu /7 ks/, zo 17.s t., temp. na dreve /80x30/.
Obrazy
procesiové sv. Barbora a sv. Anna, z 18. st., temp.
na dreve /100x60/
vo vyrezávanom orámovaní.
Pacifikál,
z 19. st., drevený s obojstrannou maľbou Krista /22x2O/
Stolička,
ľud. práca, z pol . 19.
st., drevená, vyrezávané operadlo v
podobe trojlístka.
Ikona
Kalvária, z 2. pol . 17. st., ľud. práca, temp. na dreve /94x94/.
Ikona
Mandylion, z pol . 17. st., temp. na dreve /47x70/, pochádza, z
býv. ikonostasu.
Kostolík
bol v r. 1970 prevezený do skanzenu v Starej Ľubovni a v obci postavený nový drevený kostol.
Osobnosti
Štefan Ladižinský /7. 3.1925
Matysová - ? /, dirigent, skladateľ, založil a viedol vojenský umelecký súbor
kpt. Nálepku, dramaturg armádneho umeleckého súboru V. Nejedlého
/1952-59/, SĽUKU /1965-69/ v 1959-1965 umelecký vedúci PUĽS-u.
|
