|
|

















































|

|
Litmanová
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1412
Litmanova, 1808 Litmanova, Litmanó,
1863 Litmano, 1873 Litmanova, 1907 Hársád, 1920 Litmanova, maď. Hársád.
Administratívne
začlenenie:
Župa
Spišská, Podtatranská 1923-1928,
Tatranská 1940-1945, okres Stará
Ľubovňa do 1960, Poprad 1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa.
Miestne časti: Finančná kasáreň,
Mušína
Počet
obyvateľov:
1828
- 1185, 1869 - 956, 1880 - 828, 1890 - 759, 1900 - 983, 1910 - 869, 1921 - 789,
1930 - 698, 1940 - 684, 1948 - 759, 1961 - 739, 1970 - 636, 1980 - 623, 1991 -
615.
1921
- 192 d, 789 obyv.: 12 čs, 757 r, 1ž, 6 iná, 13 cudz.; 33 rk, 754
gk, 1 iz, 1 iné.
1991
- 141 d, 615 obyv.: 588 s, 1 č, 1 p, 22 rs, 2 u, 1 iná; 32 rk, 508
gk, 32 pr, 8 bv, 35 ne.
Výmera
chotára: 1790 ha.
Dejiny
Najstaršia správa o obci je z
r. 1412. Osada vznikla z
majera ľubovnianskeho panstva nazývaného Lithmanova už v r. 1564. V metácii
listiny z r. 1567 Mikuláša Maciejovského je uvedená ako osada Jaworska. R.
1570 starosta spišského zálohu Mikuláš Maciejovsky vydal lokačnú
listinu, ktorou poveril Petra Wiszlowského, aby na opustenom poli zvanom
Lipmanova usadil 9 poddaných, ktorí dostanú 12 ročnú lehotu. Po jej uplynutí
budú povinní Ľubovnianskemu hradu odovzdávať dávky podľa zvyklostí
valachov, konali roboty a iné služby. Petrovi Wiszlowskému dal dedične 2 lány,
mlyn, pivovar, každý šiesty denár z cenzu poddaných a každý tretí z pokút.
Nová
dedina mohla mať až 60 dvorov - lánov. Výsady a povinnosti novousadeného
obyvateľstva mali charakter valašského práva, ale určením počtu usadlostí
roľnícky ráz, kým privilégiá šoltýsa obsahovali normy nemeckého dedinského
práva. Obec bola ako majetok ľubovnianskeho panstva v zálohu v Poľsku do
r.1772. R. 1822 sa poddaní vzbúrili proti robotám. R. 1828 obec mala 162 domov a
1185 obyvateľov - najviac počas svojej existencie. V obci bolo silné vysťahovalectvo.
Obyvatelia boli známi drotári a sklári. Na prelome 19. a 20. st. pašovali do
Poľska potraviny /maslo, syr, vajcia/. Po r. 1918 obec si zachovala poľnohospodársko-pasienkársky
ráz. Počas SNP obyvatelia podporovali na okolí operujúce partizánske
skupiny. Obec bola oslobodená 24. 1.1945. Revolučný národný výbor bol
utvorený 28.1.1945 - predseda Michal Hlinka-Achimov, podpredseda Jozef
Hlinka. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS. Z 355 hlasov získala 238, KSS 109,
Strana práce 3 hlasy. JRD založené 13. 1.1949 sa rozpadlo, znovuzaložené
r.1979. Po r. 1945 bola v obci zavedená elektrická sieť /1960/, miestny
rozhlas, verejné osvetlenie a postavená budova Jednoty SD, budova MNV /1958/, kultúrny dom /1978/, kasárne finančnej stráže, požiarna zbrojnica,
budova školy /1982/, vodovod /1990/, miestne komunikácie, objekty JRD a ďalšie
stavby.
Pamiatky
Kostol
sv. Michala archanjela /gréckokat./, barokovo-klasicistický, postavený
r. 1778, reštaurovaný r. 1895, 1933 a 1938, jednoloďový s polygonálnym uzáverom
a predstavanou vežou. Na veži je baroková laternová kupola. Vnútorné
zariadenie je z r.1895.
Kalich - barokový z r.
1716, pozlátené striebro.
Svietniky
/2 ks/, rokokové, z 2. pol. 18. st., polychrómované drevorezby.
|