|
|

















































|

|
Lesnica
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1297
Leznice, 1414 Lisnech, 1441 Lesznicza, 1518 Nagy-, Kislesnicze, 1773 Lesnicza, Lesnitz, 1786 Lesznicza, 1808
Lesnicz, Leschnitz, Lessnica, 1863 Leschnic, 1873 Lesnic, 1892 Lessnic,
1907 Erdos, 1920 Lesnica, 1948 Lesnica, maď. Erdos.
Administratívne
začlenenie:
Župa
Spišská, Podtatranská 1923-1928,
Tatranská 1940-1945, okres Spišská
Stará Ves do 1960, Poprad 1960-1968,
od 1968 okres Stará Ľubovňa.
Počet
obyvateľov:
1787
- 510, 1828 - 665, 1869 - 496, 1880 - 522, 1890 - 503, 1900 - 522, 1910 - 436,
1921 - 398, 1930 - 479, 1940 - 478, 1948 - 437, 1961 - 479, 1970 - 447, 1980 -
472, 1991 - 493, 1991 - 493.
1921
- 105 d, 398 obyv.: Lesnica 99 d,
Huty 6 d, 379 čs, 1 m, 5 ž, 13 cudz.; 393 rk, 5 iz.
1991
- 110 d, 493 obyv.: 493 s, 489 r, 1 gk, .3 ne.
Výmera
chotára: 1458 ha.
Dejiny
Prvou osadou, ktorú založili šľachtici z Hrhova na základe
nemeckého práva, bola Lesnica. Jej počiatky sú v donácii r. 1297, keď
Helbrand, gróf spišských Šašov, potvrdil Mechovmu synovi Radiovi držbu
štvrtiny lesa Leznice, ktorý na ňom založil rovnomennú osadu. Toporecká
vetva šľachtickej rodiny z Hrhova založila túto dedinu na hraniciach svojho
majetku pri Dunajci. V dôsledku komplikovanej rodinnej držby tohto územia sa
novozaložená dedina ešte v stredoveku delila na Veľkú /Starú/ a Malú
/Novú/ Lesnicu. Existencia oboch je písomne doložená r. 1518 ako majetok Švábyovcov.
V 16. st. predali Švábyovci obec aj s majerom kartuziánom v Červenom kláštore.
Od r. 1707 bola majetkom kamaldulov. Podľa súpisu domov Spišskej stolice z r.
1598 bolo v obci 18 domov. R. 1787 mala 83 a r. 1828 93 domov. Obyvatelia sa
zaoberali poľnohospodárstvom, pastierstvom a pracovali v lesoch. Boli dobrí
rezbári. Poľnohospodársky ráz si obec zachovala aj po r. 1918. V decembri
1918 obec obsadilo poľské vojsko. Po jeho odchode prišlo do obce čsl.
vojsko. Rozhodnutím poľsko-slovenskej delimitačnej komisie bola od novembra
1938 do 1. 9.1939 pripojená k Poľsku. Poľské vojsko ju obsadilo 28.11.1938.
Počas SNP v chotári obce operovali partizánske skupiny. 30.10.1944 došlo v
jv. časti obce v blízkosti kóty 519 k boju partizánov s nemeckou protipartizánskou
jednotkou zo Smerdžonky. V boji padli dvaja partizáni. Obec bola oslobodená
25. 1.1945. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, z 233 hlasov získala 231, KSS 2
hlasy. Po r. 1945 obec hospodársky a kultúrne vzrástla. Po r. 1945 bola v obci
zavedená elektrická siet /1958/, verejné osvetlenie /1958/, miestny rozhlas
/1966/, vodovod /1974/ a postavené nové rodinné domy, budova Jednoty SD
/1957/, materská škola /1958/, kultúrny dom /1966/, budova MNV /1966/, požiarna
zbrojnica /1969/, chata Pieniny /1970/, športový štadión / 1982/.
Pamiatky
Kostol
sv. Michala archanjela /rímskokat./, renesančný, jednoloďový, postavený
na starších gotických základoch v 1. pol. 17. st. R. 1792 opravený a r. 1848
vymaľovaný. Výmaľba je od maliara L. Berecza. Polygonálne presbytérium je
zaklenuté renesančné upravenou krížovou klenbou. Mohutná renesančná veža
s nárožnými opornými piliermi bola r. 1792 nadstavaná a s celou stavbou
prefasádovaná. Nad vstupom je kartuša s letopočtom 1792.
Hlavný
oltár sv. Michala arch., neskorobarokový, z pol. 18. st., s drevenou stĺpovou
architektúrou. V strede obraz sv. Michala arch., po stranách plastiky sv.
Peter a Pavol, sv. Anna a sv. Joachim. Na vrchole reliéf najsv. Trojice.
Bočný
oltár P. Márie, barokový, z konca 17. st. V strede obraz Madony,
po stranách plastiky sv. Štefan a Ladislav,
v nadstavci plastika sv. Michal arch.
Bočný oltár sv. Doroty, pozostáva
z dvoch oltárov s ranobarok. stĺpmi,
v strede plastika sv. Doroty. Po stranách plastiky sv. Michal a sv. Alžbeta z
19. st., v nadstavci plastika sv. Anton z 20. st. Na vrchole dvaja anjeli, v strede
plastika Zmŕtvychvstanie.
Kazateľnica
- neskorobaroková, z pol. 18. st., polychrom. drevorezba.
Krstiteľnica - kamenná
, renesančná, zo 16. st.
Kalich - barokový, z
r. 1713, pozlátené striebro.
Monštrancia
- podstavec barokový, z 18. st., vrchná časť z 20. st.
Pacifikál
- renesančný, zo 17. st., striebro.
Zvon
- barokový, z r. 1765.
|