|
|
|
|
Kyjov
Staré a inojazyčné názvy
obce:
1477
Kyo, 1773 Kijov, Kijó, Kijow, 1786 Kijo, 1808 Kijó, Kió, Kyow, 1863 Kijó,
1920 Kyjov, maď Kijó, Kió.
Administratívne
začlenenie:
Župa Šarišská, Košická
1923-1928, Šarišsko-zemplínska 1940-1945, okres Lipany do 10.12.1922, Sabinov 1922-1960, Prešov
1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa.
Počet obyvateľov:
1787
- 398, 1828 - 696, 1869 - 754, 1880 - 729, 1890 - 665, 1900 - 575, 1910 - 534,
1921 - 557, 1930 - 621, 1940 - 710, 1948 - 649, 1961 - 820, 1970 - 828, 1980 -
773, 1991 - 731.
1921
- 123 d, 557 obyv.: 534 čs, 14 r, 7 ž, 1 iná, 1 cudz.; 4 rk, 546 gk, 7 iz.
1991
- 190 d, 731 obyv.: 656 s, 26 ro, 31 rs, 18 u; 12 rk, 651 gk, 13 pr, 11 bv,
44 ne.
Výmera
chotára: 1565 ha.
Dejiny
Obec
vznikla v 1. pol. 15. st. na území panstva Kamenica. Sídlisko vybudovali usadlíci
so šoltýsom podľa zákupného práva. V 50. rokoch 15. st. sa v
Kyjove občas zdržiaval jiskrovsko-bratrícky kapitán Ján z Tvorkova. Z toho
je zrejmé, že sídlisko jestvovalo aj pred polovicou 15. st. V desiatkovom súpise
z r. 1538 je uvedená ako rusínska obec. V latinských písomnostiach z 15.-16.
st sa vyskytuje pod názvom Kyo. Je to maďarizovaná podoba pôvodného
názvu Kyjov. V 15.-16. st. bola majetkovou súčasťou panstva Kamenica. V r.
1600
sídlisko pozostávalo z 26 obývaných poddanských domov a domu šoltýsa.
Koncom 16. st. bola stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom,
ktorého časť bola roľnícka a časť valaská slovenského a rusínskeho pôvodu.
R. 1787
mala obec 63 a r. 1828 95 domov. Do 20. st. tu mali majetky Bornemisovci a Dežofiovci.
V 2. pol. 19. st. obec postihlo masové vysťahovalectvo. Po r. 1918 sa obyvatelia
zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, sezónne prácou v lesoch a
pálením dreveného uhlia. V r. 1919 došlo v obci k vzbure občanov proti
rekvirácii. V r. 1941 vypukla v obci epidémia brušného týfu, ktorá si vyžiadala
33 obetí. Počas 2. svetovej vojny v okolí obce pôsobili viaceré partizánske
skupiny, ktorým obyvateľstvo poskytovalo všestrannú pomoc. 1. 1.1945 obec obkľúčilo
nemecké vojsko, zhromaždilo všetkých občanov pred krčmou a chcelo všetkých
postrieľať za podmínovanie mosta a zastrelenie dvoch nemeckých vojakov
partizánmi. Obec bola oslobodená 22. 1.1945. Mnohí občania vstúpili do Červenej
armády. 4. 2.1945 bol utvorený revolučný národný výbor - predseda Ján
Cenker, tajomník Jakub Millý. Vo voľbách 1946 zvíťazila KSS. Zo 406 hlasov
získala 359, DS 43, Strana práce 2 a Strana slobody 1 hlas. V r. 1947 z obce
optovalo 15 rodín /74 osôb/ do ZSSR. JRD založené v r. 1950 sa r. 1953
rozpadlo. Znovuzaložené 13.11.1972. Po r. 1945 bola zavedená elektrická sieť
/1958/, telefón /1958/, verejné osvetlenie /1960/, autobusová doprava /196O/, miestny rozhlas
/1965/, postavené nové rodinné domy, kultúrny dom /1959/, budova MNV /1959/, Jednoty
SD /1960/, mosty /1975, 1985/ a zregulovaný
miestny potok /1965/, materská škola /1976/, športový štadión /1987/, požiarna
zbrojnica /1990/, objekty JRD a ďalšie stavby.
Pamiatky
Kostol
Narodenia Panny Márie /gréckokat./, postavený r. 1868, barokovo-klasicistický,
jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria a do štítového
priečelia situovanou barokovou vežou. Vnútorné zariadenie zo zač. 20. st.
Kaplnka
pri ceste do Šar. Jastrabia,
postavená r. 1905. Malá ľudová stavba s dekoratívne riešeným štítovým
priečelím s dvoma pilastrami, segmentovým portálom a trojhranným štítom,
v ktorom je okrúhle okienko a pestré kvety.
Osobnosti
Dezider
Milly /7. 6.1906 Kyjov - 1. 9.1971 Bratislava/, maliar, grafik, výtvarný pedagóg,
národný umelec, 1943-1945 profesor na učiteľskom ústave a gymnáziu v Prešove,
1946-1949 pedagóg na výtvarnom oddelení SVŠT a Pedagogickej fakulte UK
v Bratislave, 1947-1971 na VŠMU, 1953-1957 prorektor VŠMU.
|
