|
|
|
|
Kamienka
Staré a inojazyčné názvy obce:
1364 Villa Lapidis, 1408 Kemenyk, due Kemenyk, Steyn, 1786 Kamionka, Stein,
1808 Kamjónka, Kovesfalva, 1863 Kovesfalva, Stein, 1873 Kamjonka, 1907
Kovesfalva, 1920 Kamjonka, 1927 Kamionka, 1948 Kamienka, maď. Kovesfalva,
nem. Stein.
Administratívne začlenenie:
Župa Spišská, Podtatranská 1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Stará
Ľubovňa do 1960, Poprad 1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa.
Časti obce: Podpoľanky, Stredný riadok, Výhon.
Počet obyvateľov:
1828 - 2351, 1869 - 1887, 1880 - 1490, 1890 - 1457, 1900 - 1373, 1910 -
1215, 1921 - 1120, 1930 - 1100, 1940 - 1318, 1948 - 1397, 1961 - 1418, 1970
- 1440, 1980 - 1421, 1991 - 1437.
1921
- 296 d, 1120 obyv.: 5 čs, 9 n, 1089 r, 2 ž, 3 iná, 12 cudz.; 16 rk, 1096 gk,
8 iz.
1991
- 362 d, 1437 obyv.: 1295 s, 2 č, 1 n, 1 p, 1 ro, 92 rs, 44 u, 1 iná; 95 rk,
1100 gk, 18 bv, 1 iné, 223 ne.
Výmera chotára: 2917 ha.
Dejiny
Najstaršia
správa o obci je v listine z r. 1315, ktorou šľachtic Mikuláš, vtedajší
majiteľ Ľubovnianskeho hradu, dal Mikulášovi z Kamienky právo založiť osadu
Hopgarth /Chmeľnica/. Kamienka r. 1315 vystupuje pod názvom Petri villa a r.
1364 pri udelení mestských práv Starej Ľubovni a jej hraníc sa uvádza pod
názvom Lapidis. V prvom odpise listiny z r. 1408, ktorou Žigmund daroval
ľubovnianske hradné panstvo Imrichovi z Perína, sa uvádza pod názvom Steyn.
Druhý odpis uvádza dve Kamienky /duabus Kemenyk/. Dedina patrila
ľubovnianskemu panstvu. Založil ju na nemeckom práve spišský župan Viliam
Druget, lebo v r. 1564 Kamienčania pri revízii ľubovnianskeho panstva
predložili šoltýsku listinu V. Drugeta i jeho konfirmáciu poľským kráľom
Žigmundom. V r. 1412-1772 bola so 16 spišskými mestami v zálohu Poľsku. V r.
1567 Mikuláš Maciejowski, starosta spišského zálohu, udelil Ivanovi z
Kamienky valašské šoltýstvo s tým, že v nej osadí aj 6 Rusínov zo
spustnutých Petrovian. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom a pastierstvom. R.
1822 sa poddaní postavili proti robotám. V r. 1828 mala obec 329 domov a
2351 obyvateľov - najviac počas svojej existencie. Bola jedným z hlavných
centier drotárstva. V 2. pol. 19. st. obec zaznamenala silné
vysťahovalectvo. R. 1902 bolo v obci založené Potravné družstvo, ktoré 10.
3.1951 sa zlúčilo s Jednotou OSD. V 1. svetovej vojne padlo 53 občanov. V r.
1918 demobilizovaní vojaci utvorili 15 člennú radu, ktorá prevzala moc v
obci. 1. 9.1928 vypukol v obci požiar. Zhorelo 67 domov. V obci boli 3
mlyny. Pred napadnutím Poľska v septembri 1939 prišlo do obce nemecké
vojsko. V 2. svetovej vojne sa obyvateľstvo zapojilo do antifašistického
zápasu a podporovalo partizánske hnutie. Obec bola oslobodená 25. 1.1945. Po
oslobodení bol utvorený revolučný národný výbor v zložení: Jozef Sroka,
Čižmarovič, Jozef Matoľák, Mikuláš Pacolt, Mikuláš Sivuľka, Michal Horbaľ,
Jozef Markovič. Vo voľbách 1946 zvíťazila KSS, zo 765 hlasov získala 465, DS
294, Strana práce 4, Strana slobody 1 hlas. JRD založené 2.11.1950 sa r.
1953 rozpadlo. Znovuzaložené r. 1956, celoobecné r. 1960. 27.12.1956 bola v
obci zriadená pôrodnica. Po oslobodení bol v obci postavený kultúrny dom
/1950/, škola /1951/, kultúrno-športový areál, nákupné stredisko /1962/,
požiarna zbrojnica /1964/, materská škola a detské jasle /1976/, miestne
komunikácie, mosty, pamätník padlým v 1. a 2. svetovej vojne,
reštaurácia " Dubné " /1972/, objekty JRD, čistička odpadových vôd a
kanalizácia /1993/, obvodné zdravotné stredisko /1994/. nové rodinné domy,
zavedená elektrická sieť, miestny rozhlas, vodovod /1991/, zregulovaný potok
a vybudované ďalšie objekty.
Pamiatky
Kostol sv. Petra a Pavla apošt. /gréckokat./, klasicistický,
postavený r. 1790 stavebnou kanceláriou uhorskej komory, jednoloďový s
rovným uzáverom a do štítového priečelia vstavanou vežou, opravovaný r.
1823, 1850, 1920 a po 2.svetovej vojne.
Kaplnka Nanebovzatia P. Márie na cintoríne, baroková, z r. 1760, zač.
19. st. prefasádovaná, jednoloďová s rovným presbytériom.
Prícestná kaplnka - barokovo-klasicistická, z konca 18. st., malá
obdĺžniková stavba krytá valenou klenbou, na priečelí trojhranný štít.
Oltár s obrazom Krstu Krista - z 2. tretiny 19. st., po stranách
sochy svätcov z 2. pol. 18.st.
Kalich
- barokový, zo zač. 18. st., pozlátené striebro.
Zvon – klasicistický, z r.1803.
Osobnosti
Juraj Michaelis /1640 Kamienka - 1724 Wittenberg/, pedagóg,
spisovateľ, profesor filozofie, r.1712 dekan filozofickej fakulty univerzity
vo Wittenbergu.
|
