|
|
|
|
Jarabina
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1329
Gyerimp, 1360 Zombach, 1364 Jerubina, 1408 Gyrem al. n. Zumbach, Sombach, 1808 Jarabina, Jarembina, 1873 Jarembina, 1907
Berkenyéd, 1920 Jarembina, 1927 Jarabina, Orjabina, 1948 Jarabina, maď. Berkenyéd.
Administratívne
začlenenie:
Župa Spišská, Podtatranská
1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Stará Ľubovňa do 1960, Poprad
1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa.
Miestne
časti: Cigánska osada, Stredný mlyn, Zaradivské.
Počty
obyvateľov:
1828
- 1645, 1869 - 1184, 1880- 1167, 1890 - 1207, 1900 - 1247, 1910 - 1155, 1921 -
1215, 1930 - 1153, 1940 - 1213, 1948 - 1157, 1961 - 1110, 1970 - 1030, 1980 -
886, 1991 - 845.
1921
- 272 d, 1215 obyv.: 17 čs, 1 n, 1141 r, 30 ro, 5 ž, 1 iná, 20 cudz.; 35
rk, 1175 gk, 5 iz.
1991
- 225 d, 845 obyv.: 335 s, 2 č,1 p,15 ro, 323 rs, 169 u; 88 rk, 138 gk, 457
pr, 1 ev, 37 bv, 124 ne.
Výmera
chotára: 2289 ha.
Dejiny
Obec
sa prvýkrát spomína v listine spišského župana Viliama Drugetha 20.7.1329,
ktorou potvrdzuje, že šoltýs Matej, syn Gonchola, kúpil od predchádzajúceho
šoltýsa Hencha šoltýstvo v Jarabine. Pri udelení mestských výsad
Starej Ľubovni a vyznačení jej hraníc r.1364 sa spomína aj osada Jarabina.
R. 1408 kráľ Žigmund daroval hradné panstvo Ľubovňa Imrichovi z Perína, v majetku ktorého sa uvádza Jarabina /Gyrem alio nomine Zumbach/. V 1.
polovici 16. st. sa tu usadili valasi. V r. 1412-1772 bola ako súčasť ľubovnianskeho
panstva v zálohu v Poľsku. R. 1564 mala obec 13 sedliackych domácností a 5
želiarov. V 18. st. sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, chovom
dobytkaá, obchodom s ovcami. R. 1758 bolo v obci 125 sedliakov a 15 želiarov,
2
šoltýske a jeden panský mlyn a píla. R. 1828 mala obec 224 domov. Po zrušení
poddanstva r. 1853 bola vykúpená od zemepána Felixa Michajloviča a Joana
Grobka z Veľkého Bečkereku. Obec bola jedným z hlavných centier spišského
drotárstva. R. 1873 obec postihla cholera, ktorá si vyžiadala 205 obetí. Na
frontoch 1. svetovej vojny bojovalo 232 Jarabinčanov, z ktorých sa po skončení
vojny 39 nevrátilo a 101 padlo do zajatia. V decembri 1918 obec obsadilo poľské
vojsko, ktoré z nej odišlo 14. 1.1919. Po r. 1918 bola poľnohospodárskou obcou,
mnohí jarabinčania emigrovali do Ameriky, iní ako drotári pochodili mnohé
krajiny Európy. 5. 4.1919 bolo v obci založené Potravné družstvo, ktoré
14. 2.1952 sa zlúčilo s Jednotou OSD. R. 1921 sa vzbúrili ženy s ostatnými
občanmi proti exekútorovi. Počas 2. svetovej vojny obyvatelia poskytovali
pomoc utečencom a prenasledovaným. Obyvatelia sa zapojili do SNP. 8. 9.1944 v
obci vznikol partizánsky oddiel Zorja pod velením npor. Sašu Tulešova,
ktorého príslušníkmi boli aj miestni občania. Spojenie udržiavali aj s
partizánskou skupinou Čapajev - veliteľ Savelij Francevič Lesnikovskij a brigádou
pplk. Ivana Zolotára. Obec bola oslobodená 24. 1.1945. Revolučný národný
výbor bol utvorený 30. 1.1945 - predseda Ivan Kindja, podpredseda Vasiľ
Jarabinský. 40 Jarabinčanov bojovalo v čsl. armádnom zbore a 11 z nich
padlo. Vo voľbách 1946 zvíťazila KSS. Zo 605 hlasov získala 537, DS 61,
Strana práce 4 hlasy. R. 1946 bol založený Zväz mládeže Karpát. V r. 1947 z
obce optovalo do ZSSR
47
rodín. JRD bolo založené r. 1949, r. 1972 spojené s JRD Kremná a r. 1976
pripojený ŠM v St. Ľubovni s hospodárskymi dvormi Podsadok a Chmeľnica.
Po oslobodení bola obec zapojená na elektrickú sieť /1949/, otvorená
autobusová linka /1954/, postavená požiarna zbrojnica, škola, príjazdová
cesta do obce /1960/, kultúrny dom, mosty, objekty JRD, nové rodinné domy,
vodovod, športový štadión, zregulovaný potok a vybudované ďalšie
objekty.
Pamiatky
Kostol
Narodenia Panny Márie /pravosláv., pôvodne gréckokat./, barokovo-klasicistický, postavený v r. 1803-1809, renovovaný v r. 1869,
1894-1895, 1931, 1937, jednoloďový, s polkruhovým uzáverom presbytéria a vežou
vstavanou do konvexného štítového priečelia.
Hlavný oltár s
trojetážovým
ikonostasom, na ktorom je nápis vzťahujúci sa na stavbu. Obrazy ikonostasu sú
od sabinovského maliara I. Kraussa z r. 1803-1809.
Bočný
oltár s obrazom Krista na Hore
olivovej je zo zač. 19. st.
Kazateľnica - klasicistická, z čias stavby
kostola.
Pacifikál
- zo zač. 19. st., kovový, tepaný.
Svietniky
/4 ks/ - klasicistické, z konca 18. st., polychrómovaná drevorezba.
Osobnosti
Eva
Bissová /18.6.1920 Jarabina -?/, akademická maliarka, tajomníčka ÚV
Maďarsko-sovietskej družby v Budapešti, redaktorka, tajomníčka ÚNRP,
autorka divadelných hier s protifašistickou tematikou.
Ivan
Ivanovič Kindja /3.2.1892 Jarabina- 20.7.1963 tamže/, spIsovateľ, zberateľ ľudovej slovesnosti, autor textov častušiek, ľudových próz a
veršov, autor knihy o drotárstve na Spiši. Žil a pôsobil v Jarabine.
|
