|
|
|
|
Jakubany
Staré a inojazyčné názvy obce:
1322 Stephanishau, 1408 Alsoyacabwagasa, Alsowiacobuagasa, Felsewiacobuagasa,
1497 Jakubiany, 1808 Jakubany, Jakubiany, Jakubján, Jakabfalva, Jakobau,
Jakobsau, 1863 Jakabfalva, Jakubján, 1873 Jakubján, 1892 Szepesjakabfalva, 192O
Jakubiany, 1948 Jakubany, maď. Jakabfalva, Szepesjakabfalva, nem. Jakobsau.
Administratívne začlenenie:
Župa Spišská, Podtatranská 1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Stará Ľubovňa
do 1960, Poprad 1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa.
Miestne časti: Jankovce, Maša, Pod Šipkovou, Zábova.
Počet obyvateľov:
1822 - 2846, 1869 - 2634, 1880 - 2773, 1890 - 2755, 1900 - 2487, 1910 - 1911,
1921 - 1746+39, 1930 - 1946, 1940 - 2261, 1948 - 1974, 1961 - 1994, 1970 - 2218,
1980 - 2163, 1991 - 2176.
1921-461 d.+ róm. osada, 1746+39 obyv.: 1527 čs, 1 m, 13 n, 178 r, +39
ro, 13 ž, 1 iná, 13 cudz.; 14O rk, 1581 gk, 2 ea, 21 iz, 2 iné.
1991
- 477 d, 2176 obyv.: 2O62 s, 94 ro, 8 rs, 11 u, 1 iná; 79 rk, 1767 gk, 72
pr, 5 bv, 253 ne.
Výmera chotára: 1679 ha,
Dejiny
Dedina vznikla po r. 1322 na ľubovnianskom panstve, keď Filip Druget dal
Štefanovi, synovi Petra z Lomničky, právo vyklčovat les zvaný Stephanishau a
založiť osadu so 16-ročnou lehotou na hornom toku Ľubovnianskeho potoka / dnes
Jakubianka/, podľa zvyku a práv Nemcov nazývaných spišským právom. Osídlil tu
Slovákov a Nemcov. Obec sa spomína aj r. 1408 v 2 odpisoch listiny kráľa
Žigmunda. V druhom variante sa uvádza pod názvom Alsowiakabuagasa a
Felsewiakabuagasa /Jakubany Nižné a Vyšné/ doložené ako dve osady. V r.
1412-1772 bola v zálohu v Poľsku. Pôvodná obec v 15. st. takmer úplne zanikla.
R. 1497 Peter Kmita, kapitán zálohovaných spišských miest a
ľubovniansko-podolínskeho panstva, zistil, že Jakubany, ktoré predtým obývali
Slováci a Nemci, sú opustené. Preto ich dal šoltýsovi Petrovi a valachom osídliť
s podmienkou, že od domu a polí budú platili po 1 floréne a iné dávky od oviec.
Je to prvý doklad o dosídlení staršej osady na základe nového právneho systému -
valašského práva, ktoré so sebou prinieslo valašské a rusínske obyvateľstvo. Pri
potvrdení tejto listiny r. 1501 Peter Kmita dal jakubianskemu šoltýsovi Jackovi
dva slobodné košiare, v ktorých on a jeho rodičia mohli chovať dobytok. Farárovi
dal slobodný lán a šoltýsa a jeho valachov oslobodil na 1 rok od platieb a
dávok. Podľa svedectva ľubovnianskeho vicekapitána a notára z r. 1542 dostal
jakubiansky šoltýs od Petra Kmitu k škultécii aj dvoch želiarov.
V r. 1760-1870 pracovala v obci vysoká pec na tavenie železnej rudy, ktorú
ťažili v okolí, a skujňovacie vyhne. Vlastníkmi vysokej pece boli Adolf a Andrej
Probstnerovci. R. 1855 vyrobila 764 viedenských centov železa /1 vied. cent = 56
kg/. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pastierstvom. R. 1822 sa
poddaní vzbúrili proti robotám. Vtedy obec mala 393 domov a 2846 obyvateľov,
najväčší počet od svojho založenia. Na zač. 20. st.sa mnoho obyvateľov
vysťahovalo. Po r. 1918 bola poľnohospodárskou obcou. V obci boli 2 mlyny a
píla. 28. 1.1937 založili v obci Potravné družstvo, ktoré do odčlenenia 15.
1.1941 bolo filiálkou Potravného družstva
v Novej Ľubovni. Počas SNP v okolí pôsobili viaceré partizánske skupiny. Obec
bola oslobodená 24.1.1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 25.1.1945 -
predseda Mikuláš Beskid, podpredseda Jozef Mariančík a Štefan Orlovský. Vo
voľbách 1946 zvíťazila KSS. Z 1019 hlasov získala 818, DS 193 a Strana
práce 4 hlasy. V r. 1947 optovalo z obce do ZSSR 98 rodín a 23 jednotlivcov -
najviac z celého okresu Stará Ľubovňa. JRD bolo založené r. 1978, v r.
1979 pripojené k JRD Nová Ľubovňa. Od oslobodenia boli v obci postavené nové
rodinné domy, obchodné stredisko, kultúrny dom /1984/, materská škola /1987/,
zavedená autobusová doprava /1952/, elektrická sieť, verejné osvetleníe,
miestny rozhlas, vodovod /1990/, zregulovaný potok a vybudované ďalšie objekty.
Pamiatky
Kúria
- jednopodlažná trojkrídlová klasicistická budova, z pol. 19. st.
Kostol sv. Petra a Pavla apošt. /gréckokat./, postavený na pôdoryse gréckeho
kríža v r.1904-1911 podľa plánov J. Bobulu v historizujúcej secesnej
architektúre, inšpirovanej byzantskými a románskymi stavbami, renovovaný r.
1937. Nad štvorcom kríženia má na pendatívoch veľkú kupolu. Mohutná veža je v
hornej časti oktogonálna.
Kalich
- klasicistický, z r. 1796, pozlátené striebro.
Kalich
- klasicistický, zo zač. 19. st., pozlátené striebro.
Osobnosti
Ján Bakoš /10.4.1852 Jakubany - 29.11.1918 Budapešť/, stredoškolský
profesor dejepisu a zemepisu na gymnáziu v Székesfeherváre /1886-1892/, od 1899
v Budapešti, redaktor rusínskeho časopisu Nedeľa.
Michal Andrejkovič - pozri Orlov.
|
