|
|

















































|

|
Hromoš
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1600
Gromos, 1773 Gromos, Gromoss, 1786
Gromosch, 1808 Gromos, 1907 Kormos,
1920 Gromos, 1948 Hromoš, maď. Kormoš.
Administratívne
začlenenie:
Župa
Šarišská, Podtatranská 1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Lipany
do 10.12.1922, Stará Ľubovňa 1922-1960. Prešov 1960-1968, od 1968
okres Stará Ľubovňa
Časť obce: Kozelec
Počet
obyvateľov:
1787
- 266, 1828 - 394, 1869 - 528, 1890 - 583, 1900 - 533, 1910 - 515, 1921 - 493,
1930 - 561, 1940-645, 1948 - 701, 1961 - 725, 1970 - 745, 1980 - 617, 1991 - 527
1921
- 102
d, Hromoš 84 d, Kozelec 18 d, 493 obyv.: 464 čs, 6 ž, 1 iná, 2 cudz. 180 rk,
307 gk, 6 iz.
1991
- 134 d, 527 obyv.: 519 s, 4 č, 1 p, 2 u, 1 iná, 386 rk, 130 gk, 1 bv, 10 ne.
Výmera
chotára: 1335 ha.
Dejiny
Najstaršia správa o obci je z
r.1600, keď podanní boli
prvýkrát zdanení. Vtedy obyvatelia bývali v 8 domoch. Sídlisko vzniklo v
80. rokoch 16. st. Dedinu vybudovali usadlíci podľa zákupného práva spolu so
šoltýsom na území panstva Plaveč, pri Hromovci, pravostrannom prítoku
Popradu, z iniciatívy šľachticov Horvátovcov. Patrila k najmladším v okolí
a v Šariši vôbec.Okolo r. 1600 bola malou kopaničiarskou dedinou s asi 10
domami poddaných a šoltýsa. R. 1787 mala 31 a r. 1828 33 domov. Obyvatelia boli
roľníci, pastieri, tkáči, pracovali v lesoch. Po r.1918 sa zamestnanie
obyvateľstva nezmenilo. Obec bola
oslobodená 23. 1.1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 28.1.1945 -
predseda Michal Šarnik, podpredseda
Ján Geryk, tajomník Ján Kočiš. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS. Z 308 hlasov získala 254, KSS 47, Strana práce 4 a
Strana slobody 2 hlasy. V r. 1947 z obce optovala 1 rodina, do ZSSR. JRD založené
24. 7.1952 sa rozpadlo, znovazaložené r. 1959 a v r. 1973 pripojené k JRD
Plavnica. Po r. 1945 bol v obci zavedený telefón /1952/, elektrická sieť /1955
/, verejné osvetlenie /1955/, autobusová doprava /1962/ a postavené nové
rodinné domy /50 v období 1956-1964/, kultúrny dom a budova MNV /1963/,
materská škola /1974/, športový štadión /1978/ a budova Jednoty SD /1983/,
požiarna zbrojnica /1988/, miestne komunikácie a mosty cez miestny
potok, objekty JRD. Uvedením železničnej trate Podolínec - Plaveč - Orlov
do prevádzky r. 1966 získala železničné spojenie.
Pamiatky
Kostol
sv. Lukáša ev. /gréckokat./, postavený r.1895 v historizujúcom slohu,
jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou.
Hlavný
oltár s predstavaným neobarokovým dvojetážovým atypickým ikonostasom z r.1919. Maľba na hlavnom oltári
od P. Smolku.
Bočný oltár v historizujúcom renesančno-barokovom slohu s
obrazom Krista na Olivovej hore od V. Stenhuru je z r. 1895.
|