Mapa stránok    Vyhľadávanie na stránke    Spýtajte sa knižnice     Kontakty

Ľubovnianska knižnica
Stará Ľubovňa

▲   O knižnici ▲   Služby ▲   Katalóg ▲   Podujatia ▲   Edičná činnosť ▲   Obecné knižnice


   

 

 

Michal Murcko: Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa

 

■     Hlavná stránka

▲   Edičná činnosť

 

►     ANDREJOVKA
►     ČIRC
►     ĎURKOVÁ
►     HAJTOVKA
►     HALIGOVCE
►     KOZELEC
►     HNIEZDNE
►     HRANIČNÉ
►     HROMOŠ
►     CHMEĽNICA
►     JAKUBANY
►     JARABINA
►     KAMIENKA
►     KOLAČKOV
►     KYJOV
►     LACKOVA
►     LEGNAVA
►     LESNICA
►     LITMANOVÁ
►     LOMNIČKA
►     ĽUBOTÍN
►     MATYSOVÁ
►     MALÝ LIPNÍK
►     MNÍŠEK
►     NOVÁ ĽUBOVŇA
►     NIŽNÉ RUŽBACHY
►     OBRUČNÉ
►     ORLOV
►     PLAVEČ
►     PLAVNICA
►     PODOLÍNEC
►     PUSTÉ POLE
►     PRAMENE
►     RUSKÁ VOĽA
►     ŠAMBRON
►     ŠARIŠSKÉ JASTRABIE
►     HRAD ĽUBOVŇA
►     PODSADOK
►     STARÁ ĽUBOVŇA
►     STARINA
►     STRÁŇANY
►     SULÍN
►     ÚDOL
►     VISLANKA
►     VEĽKÁ LESNÁ
►     VEĽKÝ LIPNÍK
►     VYŠNÉ RUŽBACHY

 

Hromoš

 

Staré a inojazyčné názvy obce: 

1600 Gromos, 1773 Gromos, Gromoss, 1786 Gromosch, 1808 Gromos, 1907 Kormos, 1920 Gromos, 1948 Hromoš, maď. Kormoš.

Administratívne začlenenie:

Župa Šarišská, Podtatranská 1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Lipany do 10.12.1922, Stará Ľubovňa 1922-1960. Prešov 1960-1968, od 1968 okres Stará Ľubovňa

Časť obce: Kozelec

Počet obyvateľov:

1787 - 266, 1828 - 394, 1869 - 528, 1890 - 583, 1900 - 533, 1910 - 515, 1921 - 493, 1930 - 561, 1940-645, 1948 - 701, 1961 - 725, 1970 - 745, 1980 - 617, 1991 - 527

1921 - 102 d, Hromoš 84 d, Kozelec 18 d, 493 obyv.: 464 čs, 6 ž, 1 iná, 2 cudz. 180 rk, 307 gk, 6 iz. 

1991 - 134 d, 527 obyv.: 519 s, 4 č, 1 p, 2 u, 1 iná, 386 rk, 130 gk, 1 bv, 10 ne.

Výmera chotára: 1335 ha.

 

Dejiny

Najstaršia správa o obci je z r.1600, keď podanní boli prvýkrát zdanení. Vtedy obyvatelia bývali v 8 domoch. Sídlisko vzniklo v 80. rokoch 16. st. Dedinu vybudovali usadlíci podľa zákupného práva spolu so šoltýsom na území panstva Plaveč, pri Hromovci, pravostrannom prítoku Popradu, z iniciatívy šľachticov Horvátovcov. Patrila k najmladším v okolí a v Šariši vôbec.Okolo r. 1600 bola malou kopaničiarskou dedinou s asi 10 domami poddaných a šoltýsa. R. 1787 mala 31 a r. 1828 33 domov. Obyvatelia boli roľníci, pastieri, tkáči, pracovali v lesoch. Po r.1918 sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. Obec bola oslobodená 23. 1.1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 28.1.1945 - predseda Michal Šarnik, podpredseda Ján Geryk, tajomník Ján Kočiš. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS. Z 308 hlasov získala 254, KSS 47, Strana práce 4 a Strana slobody 2 hlasy. V r. 1947 z obce optovala 1 rodina, do ZSSR. JRD založené 24. 7.1952 sa rozpadlo, znovazaložené r. 1959 a v r. 1973 pripojené k JRD Plavnica. Po r. 1945 bol v obci zavedený telefón /1952/, elektrická sieť /1955 /, verejné osvetlenie /1955/, autobusová doprava /1962/ a postavené nové rodinné domy /50 v období 1956-1964/, kultúrny dom a budova MNV /1963/, materská škola /1974/, športový štadión /1978/ a budova Jednoty SD /1983/, požiarna zbrojnica /1988/, miestne komunikácie a mosty cez miestny potok, objekty JRD. Uvedením železničnej trate Podolínec - Plaveč - Orlov do prevádzky r. 1966 získala železničné spojenie.

 

Pamiatky

Kostol sv. Lukáša ev. /gréckokat./, postavený r.1895 v historizujúcom slohu, jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou.

Hlavný oltár s predstavaným neobarokovým dvojetážovým atypickým ikonostasom z r.1919. Maľba na hlavnom oltári od P. Smolku.

Bočný oltár v historizujúcom renesančno-barokovom slohu s obrazom Krista na Olivovej hore od V. Stenhuru je z r. 1895.


© Ľubovnianska knižnica
Posledná aktualizácia:  11. október 2011