|
|
















































 |

|
Haligovce
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1334-1338
Hedvigvagassa, Heluigwagasa, Hlinguagasa, 1344 Hellyhwagassa, 1773
Halligocz, Holgotz. 1808 Haligócz, Haligowce,
Helbingsau, 1863 Haligóc, 1892 Helivágás, 1907 Helivágása, 1921 Haligovce, maď.
Helivágása, nem. Helbingsau
Administratívne
začlenenie:
Župa
Spišská, Podtatranská 1923-1928, Tatranská 1940-1945, okres Spišská Stará
Ves
do 1960, Poprad 1960-1968, od 1968
okres Stará Ľubovňa
Miestne
časti:
Babina,
Bednáre, Cicone, Daňková, Diera, Do Karviky-Bždochy, Do Paluby, Do
Papaja, Domky, Dvor, Gracovka, Grešikovia, Hercov dvor, Hranica, Jezovka, Jiruše,
Kravce, Krivuľa, Kubečky, Kubiky, Mače, Majer, Marmule, Michny, Miškovské,
Mláky, Mlyn, Močisko, Od školy, Paliby, Papaje, Penkolovka, Podbrejovka,
Podedvor, Podkravce, Podgrusky, Podpoľana, Pri škole, Pri vode, Pustka, Rovieň,
Rovienky, Ševce, Šopy, Špirky, Vengliska, Volčky, Vyšná dolina, Záhrada,
Želonky
Počet
obyvateľov:
1789
- 566, 1828 - 761, 1869 - 621, 1880 - 590, 1890 - 517, 1900 - 559, 1910 - 583,
1921 - 579, 1930 - 625, 1940 - 696 , 1948 - 615, 1961 - 736, 1970 - 784, 1980 -
708, 1991 - 653
1921
- 110 d, 579 obyv.: 551 čs, 7 n, 10 ž, 11 cudz., 550 rk, 12 gk, 17 iz.
1991
- 151 d, 653 obyv.: 652 s, 1 p, 634 rk, 6 gk, 3 bv, 10 ne.
Výmera
chotára: 1128 ha.
Dejiny
R.
1874
v jaskyni Aksamitka Samuel Roth a Matyas Badanyi našli prvé paleolitické nálezy
/kostenný hrot a 2 kamenné čepele/ na Spiši a v Karpatskej kotline vôbec.
Obec
sa prvýkrát spomína v majetkovoprávnych listinách šľachticov z Hrhova v
rokoch 1334-1338. R. 1338 patrila Arnoldovmu synovi Eliášovi Švábymu zo
Slovenskej Vsi. Jeho potomkovia boli v obci zemepánmi až do zač. 16. st. V r.
1433 prišli do obce husiti. V blízkosti obce, na Haligovských skalách,
mal
tábor vodca bratríkov Peter Aksamit. Po porážke bratríkov sa obec vyľudnila.
R. 1523, keď kartuziáni z Červeného Kláštora kúpili obec od dedičov Antona
Švábyho, stala sa majerom Červeného Kláštora. Vlastnili ju až do svojho
odchodu z kláštora. R. 1567 posledný kartuziánsky prior Juraj II. prepustil
obec Valentínovi Švábymu. Od jeho dedičov zač. 17. st. prevažnú
časť majetkov v obci prevzala rodina Matiašovskych zo Slovenskej Vsi. Neskôr
jej majetok, predajom, dedičstvom a zálohovaním, prešiel na viaceré šľachtické
rodiny. Od 17. st. sa začala rozrastať. R. 1789 mala 89 domov a 566 obyvateľov
a r. 1828 105 domov a 761 obyvateľov. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom,
pastierstvom, drevorubačstvom a tkaním plátna. V stredoveku sa zaoberali aj výrobou
rytierskeho výstroja, hlavne výrobou drôtených rytierskych košieľ, pre
ktorú surovinu dodávala huta v susednej Veľkej Lesnej. R. 1831 zachvátila obec
epidémia cholery. Vyše sto obetí cholery pochovali na cholerovom cintoríne.
V 19. st. postavili v obci vodnú pílu. V decembri 1918 obec obsadilo poľské
vojsko. Po jeho odchode bolo v obci umiestnené čsl. vojsko. Po r. 1918 sa
zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. Popri tradičnom zamestnaní sa zaoberali
aj drotárstvom, sklárstvom a čipkárstvom a privyrábali si furmankami a nádenníckou
prácou. V obci boli 2 mlyny. 30. 10.1944 bola pri obci partizánmi prepadnutá
nemecká protipartizánska jednotka. Obec bola oslobodená 25. 1.1945. Vo voľbách
1946 zvíťazila DS. Z 335 hlasov získala 329, KSS 4,Strana slobody 2 hlasy. Do
r. 1948 bola obec, okrem fary, kostola, školy a 4 gazdovských domov, úplne drevená.
Po r. 1948 boli v obci postavené nové rodinné domy, škola /1960/, kultúrny
dom /1964/, budova Jednoty ŠD /1960/, farského úradu /1988/, požiarna
zbrojnica, zavedená elektrická sieť /1958/, miestny rozhlas, verejné
osvetlenie a vybudované ďalšie objekty.
Pamiatky
Kostol
Navštívenia Panny Márie /rímskokat./, postavený r.1896, neorománsky, jednoloďový s
obvyklým uzáverom presbytéria
a do priečelia situovanou vežou. R. 1930 renovovaný.
Krstiteľnica
s nástenným reliéfom Krstu Krista so závesnou nádobou na stene,
baroková, z pol. 18. st., polychrom. drevorezba.
Lavica
patronátna baroková, z 18. st., polychrom. drevorezba. Vnútorné zariadenie z
čias stavby kostola.
Na
kopci nad jaskyňou Aksamitka sú stopy po niekdajšom opevnení bratríkov.
|