|
|
|
|
Hajtovka
Staré
a inojazyčné názvy obce:
1427
Ayathuagasa, v 16. st. Haythofka, Haytofka, Haythoka, 1773 Hajtuvka, Hajtuwka,
1786 Hajduka, Hajtuska, 1808 Hajtuvka, 1863 Hajtufka, 1888 Hajtuvka, 1907 Hajtóka,
1920 Hajtuvky, 1927
Hajtovka, maď.Hajtóka
Administratívne
začlenenie:
Župa
Šarišská, Podtatranská 1923-1928,Tatranská 1940-1945, okres Lipany do
10.12.1922, Stará
Ľubovňa 1922-1960, Prešov 1960-1968, od 1968
okres Stará Ľubovňa
Miestne
časti : Becirok, Ciganivka
Počet
obyvateľov:
1787
- 196, 1828 - 271, 1869 - 313, 1880 - 288, 1890 - 281, 1900 - 225, 1910 - 207,
1921 - 196, 1930 -199 , 1940 - 208, 1948 - 198, 1961 - 175, 1970 - 160, 1980 -
141, 1991-116
1921
- 44 d, 196 obyv.: 102 čs, 91 r, 2 ž, 1 cudz., 43
rk,151 gk, 2 iz.
1991
- 41 d, 116 obyv.: 108 s, 3 č, 4 rs. 1 iná, 19 rk , 85 gk, 4 pr, 1 bv, 7
ne
Výmera chotára:
305 ha
Dejiny
Obec
bola založená na zákupnom práve na prelome 14. a 15. st. Najstaršia
správa o obci je z r. 1427 v portálnom súpise Šarišskej stolice. Vtedy
mala 6 zdanených port. Dedinu vybudovali usadlíci so šoltýsom
Hajtom. Patrila panstvu Plaveč. Za neznámych okolností v 2. pol. 15. alebo
zač. 16. st. obyvatelia
obec opustili a dedina zanikla. R. 1561
bola ešte vyľudnená. K novému osídleniu došlo pravdepodobne konc. 16. a zač.
17. st. R. 1787 mala 27 a r. 1828 35 domov. Obyvatelia
sa zaoberali poľnohospodárstvom, lovom rýb v rieke Poprad,
pálením vápna. R. 1848 vystúpili proti panštine /robote/. R. 1849
podali sťažnosť hlavnému komisariátu v Košiciach, v
ktorej žiadajú
zlepšenie svojho postavenia. Začiatkom 2O. st. dochádza k
masovému vysťahovalectvu. Od r. 1900 do r. 1907 odišlo za prácou do cudziny 71
obyvateľov. Na rôznych frontoch 1.svetovej vojny bojovalo 28 Hajtovčanov. V bojoch
padli: Michal Feduš,
Michal Liščinský, Peter Husár, Štefan Fabián a Michal Mucha. Počas hospodárskej
krízy bolo v obci 19 osôb ohrozených hladom. V 2. svetovej vojne občania
pomáhali ilegálnym pracovníkom a prenasledovaným. V r. 194O začala v
obci pod vedením Michala Knapa pracovať ilegálna
bunka KSS. V radoch partizánskej brigády bojoval Michal Knap
pod krycím menom Štefanovič. Obec bola oslobodená 24.1.1945 vojskami 107.
streleckého zboru 1. gardovej armády. 31. 1.1945 bol utvorený
revolučný národný výbor - predseda Michal Knap, podpredseda
Štefan Feduš, tajomník Michal Arendáč, členovia Ján Murcko, Mikuláš
Hnat a Peter Murcko. Súčasne bola utvorená miestna ľudová milícia. Vo
voľbách 1946 zvíťazila KSS. Zo 117 hlasov získala 80, DS 3l, Strana práce 2 hlasy.
V r. 1947 z obce optovali do ZSSR 3
rodiny. 2. 3.1948 bol utvorený miestny akčný výbor. Jeho
predsedom sa stal Mikuláš Lysák. V r. 1946 bol založený Zväz mládeže Karpát
- predseda Michal Magera. JRD bolo založené r. 1949, v r. 1958 celoobecné
a v r. 1971 zlúčené s JRD Údol. Po r. 1945 boli postavené nové
rodinné domy, zavedená telefónna siet /1950/, elektrická sieť /1955/,
vybudovala sa predajňa Jednoty, príjazdová cesta do obce /1956/, verejné osvetlenie
/1957/, požiarna zbrojnica /1958/, miestny rozhlas /1960/, lávka cez Poprad /1968/,
vodovod /197l/, športový
areál, objekty JRD, otvorená autobusová
linka /1959/ a otvorením prevádzky
na železnici Podolínec-Plaveč-Orlov
26. 11. 1966 získala železničné
spojenie.
Pamiatky
Kostol
narodenia Panny Márie /gréckokat./, barokovo-klasicistický, jednoloďový, s
polkruhovým presbytériom a západnou predstavanou vežou,
postavený r. 1872, opravený r. 1932 a 1963. Vnútorné zariadenie je
z obdobia výstavby kostola.
|
